Dňa 17.09.2023 bolo v Penzióne Borovica v Stratenej (Slovenský raj) vďaka podpore Erasmus+ otvorené podujatie BIP (Blanded Intensive Programme) (v slovenčine Zmiešaný intenzívny program), ktoré organizovala Katedra ekológie Prešovskej univerzity v Prešove a zúčastnili sa ho študenti a vyučujúci z ďalších troch partnerských zahraničných univerzít – Katedra Zoologii Bezkręgowców i Hydrobiologii, Uniwersytetu Łódzkiego (Poľsko), Hidrobiológiai Tanszék, Pécsi Tudományegyetem a Biológiai Intézet, Eszterházy Károly Katolikus Egyetem (obe univerzity zastupujúce Maďarsko).
Druhý deň (18.09.2023) prebiehal celodenný zber bezstavovcov v prameňoch Slovenského raj. Študenti mali možnosť naučiť sa viaceré metódy odberu vzoriek v rôznych typoch prameňov, oboznámiť sa s postupmi fixácie a dokumentácie vzoriek priamo v teréne a spôsobmi získavania a zaznamenávania ekologických parametrov prostredia.
Tretí deň (19.09.2023) prebiehalo v provizórnom laboratóriu v Penzióne Borovica triedenie zozbieraného materiálu, morfologická identifikácia bezstavovcov, dokumentácia, disekcia zozbieraných bezstavovcov a teoretický úvod do DNA barcodingu – extrakcia DNA metódou Chelex, amplifikácia fragmentu mitochondriálneho génu Cytochrome c oxidase subunit I (COI) a sekvenovanie tretej generácie (Nanopore sequencing).
Štvrtý deň (20.09.2023) prešli študenti od teórie k praxi a vyskúšali si priebeh DNA barcodingu, počnúc extrakciou DNA zozbieraných premenných bezstavovcov až po začiatok PCR reakcie.
Piaty deň (21.09.2023) sme si dopriali trochu oddychu a popri amplifikácii COI sme objavovali krásy Slovenského raja na terénnej exkurzii do Zejmarskej rokliny a planiny Geravy.
Posledný deň (22.09.2023), finalizácia BIP, kedy sme vyhodnotili úspešnosť PCR reakcie a novej metódy sekvenovania PCR produktov a nakoniec vytvorili knižnicu DNA barcodov v online platforme BOLD System.
Každý zamestnanec by mal byť hrdý na svoju Alma mater a mal by pri každej príležitosti šíriť jej dobré meno. Omnoho cennejšie ale je, keď dobré meno našej univerzity šíria slovami ale najmä skutkami a výsledkami naši študenti.
Naši ekológovia sa v dňoch 17. až 19. novembra
2022 zúčastnili vedeckého kongresu „Zoológia 2022“, ktorý sa uskutočnil v
priestoroch Kongresového centra SAV v Smoleniciach. Po dlhšej prestávke
spôsobenej pandémiou sa niesla celá akcia v priateľskom duchu a bola
prešpikovaná množstvom zaujímavých vedeckých príspevkov. Nezaostali ani naši
ekológovia, ktorí prezentovali výsledky z práve riešených projektov. Keďže
do projektov aktívne zapájajú aj študentov, svoje práce prezentovali aj naši
diplomanti a doktorandi, ktorí sa zároveň zapojili do študentskej súťaže.
Aj keď bola konkurencia obrovská, naši ekológovia uspeli. Mgr. Katarína
Fogašová (doktorand na KE) získala druhé miesto v študentskej súťaži
v kategórii PhD. študentov so svojim príspevkom „Profitujú štetky lesné (Dipsacus fullonum L.) z
fytoteliem?“. Bc. Dominika Hadbavná
(študentka 2. ročníka, Mgr. štúdia) získala prvé miesto v kategórii
študentov prvého a druhého stupňa so svojím príspevkom „Fauna
antropogénnych subteránnych ekosystémov – prípadová štúdia v systéme opustených
banských štôlní v Turzove.“ Našim študentom gratulujeme a sme na nich
hrdí!
Víťazi študentskej súťaže v kategórii „študentov prvého a druhého stupňa“ Víťazi študentskej súťaže v kategórii „doktorand“ Katedra ekológie na kongrese „Zoológia 2022“.
Hoci tu nie sú dlho, mikroplasty si našli cestu takmer do
každého ekosystému na našej planéte. Boli objavené v pôde, v riekach, v našich
potravinách a balenej vode a dokonca aj v ľudskom tele. Nedávno tím výskumníkov
z Prešovskej univerzity po prvýkrát objavil mikroplasty aj vo vode zachytenej v
pazuchách listov rastlín – v tzv. fytotelmách.
rastliny rodu Dipsacus
Katarína Fogašová, Peter Manko a Jozef Oboňa z Prešovskej
univerzity (Slovensko), pôvodne skúmali na východnom
Slovensku, organizmy žijúce vo fytotelmách na rastlinách rodu Dipsacus (po slovensky tzv. štetky).
Tieto rastliny majú charakteristické
protistojné listy, ktoré vyrastajú na stonke nad sebou v niekoľkých úrovniach. Keď
zvierajú stonku, vytvárajú pohárovité štruktúry, ktoré zbierajú vodu, známe
tiež ako fytotelmy.
“Fytotelmy na štetkách sú pomerne
bežným, no prehliadaným vodným mikrokozmom s veľmi krátkodobým výskytom len 3
až 4 mesiace.“
fytotelma – vodou naplnená listová pazucha
Na ich prekvapenie našli rôzne sfarbené úlomky a vlákna,
niektoré dosahujúce dĺžku 2,4 mm, ktoré boli identifikované ako mikroplasty.
“Tieto fytotelmy sú veľmi malé a majú
krátku životnosť,“ píšu vedci vo svojom článku, ktorý bol uverejnený v časopise
BioRisk.
“Otázkou teda je, ako boli
kontaminované mikroplastmi?”
V skúmanej oblasti sa nenašli žiadne zdroje
kontaminantov, takže fragmenty a vlákna s najväčšou pravdepodobnosťou
pochádzajú zo znečistenej atmosféry. Ďalšou
teóriou je, že slimáky ich mohli preniesť z pôdy alebo z iných rastlín, na
alebo vo svojich telách.
“Prvý nález mikroplastov vo
fytotelmách je ďalším dôkazom toho, že kontaminácia tohto druhu sa šíri rôznymi
cestami a pravdepodobne žiadne prostredie na Zemi nie je bezpečné, čo
samozrejme robí náš objav dosť skľučujúcim” hovoria
výskumníci.
mikropasty
“Na druhej strane, výsledky nášho
výskumu fytoteliem, ako veľmi nezvyčajného a vysoko špecifického prírodného prostredia,
ponúkajú množstvo možností využitia pri výskume časopriestorových
charakteristík šírenia mikroplastického znečistenia a jeho potenciálneho vplyvu
na samotné rastliny, ako aj organizmy na ne viazané ekologickými vzťahmi.”
Naznačujú, že kvôli ich množstvu a teoretickej schopnosti
zachytávať mikroplasty niekoľkými spôsobmi z prostredia by fytotelmy na
štetkách mohli byť dobrým indikátorom prítomnosti mikroplastov.
“Naša publikácia teda prináša nielen
prvý objav kontaminácie mikroplastov biotopov tohto typu, ale aj prvý návrh
nového prístupu k využívaniu fytoteliem a podobných mikroekosystémov, ktoré
poskytujú rastliny (alebo umelo vytvorené), ako bioindikátorov prítomnosti mikroplastov v životnom
prostredí, možné zdroje a cesty ich šírenia prostredím a časopriestorové zmeny
v kontaminácii mikroplastami.”
Zdroj:
Fogašová K,
Manko P, Oboňa J (2022) The first evidence of microplastics in plant-formed
fresh-water micro-ecosystems: Dipsacus
teasel phytotelmata in Slovakia contaminated with MPs. BioRisk 18: 133-143.https://doi.org/10.3897/biorisk.18.87433
Medzinárodná spolupráca medzi
Fakultou chémie Národnej univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve (Ukrajina) a
Fakultou humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove
(Slovensko) má dlhoročné základy vďaka spoločnej práci vedcov v smere „zelenej“
chémie a vznikla bilaterálnou Zmluvou o spolupráci medzi fakultami v roku 2014.
Významným príspevkom k vedeckému
partnerstvu bola grantová podpora akademickej výmeny učiteľov a študentov na
stáže a štúdium v rámci programu Erasmus+ KA107 v rokoch 2019 – 2022.
Napriek výzvam posledných rokov súvisiacich s pandémiou a najmä v mimoriadne
napätom vojnovom období pre Ukrajinu, spolu s úsilím vedenia našich univerzít,
fakúlt, ako aj pedagógov a koordinátorov programu Erasmus+, sú hlavné úlohy
splnené.
V septembri 2021 si študenti
chemickej fakulty Národnej univerzity Tarasa Ševčenka na Ukrajine vypočuli
prednášky a zúčastnili sa praktických hodín učiteľov Prešovskej univerzity –
vedúceho Katedry ekológie doc. Ruslana Mariychuka a vedeckej pracovníčky Dr. Romany
Smolkovej.
Prednáškový materiál bol venovaný
modernému smeru – „zelenej“ syntéze nanomateriálov a metódam ich výskumu.
Následne v marci až júli 2022 študenti 1. ročníka magisterského štúdia
chemickej fakulty Tetyana Brudko, Maryna Korobeynyk, Anastasia Lunyo,
Oleksandra Ratush a Angelina Tsipileva dostali možnosť absolvovať stáž a získať
praktické zručnosti v tomto smere v laboratóriách Prešovskej univerzity.
Taktiež v jarnom semestri 2022 v rámci programu akademickej mobility Erasmus+
Nadiya Diyuk, študentka 1. ročníka magisterského štúdia chemickej fakulty
Tarasa Ševčenka KNU absolvovala študijný pobyt v Prešove, a Anatolij
Samborskyi, študent bakalárskeho štúdia Fakulty humanitných a prírodných vied z
Prešovskej univerzity, študoval v Kyjeve.
Spätná väzba študentov
Chemickej fakulty o štúdiu a stáži:
Bc. Nadija Diyuk:
Môj študijný pobyt sa začal vo
februári a trval 5 mesiacov. Počas tejto doby som absolvovala niekoľko nových
predmetov a venovala sa vedecko-výskumnému projektu. A vďaka tejto
kombinácii som mala možnosť najskôr získať teoretické poznatky z oblasti
zelenej chémie, nanochémie a nanotechnológií a následne ich aplikovať pri
realizácii výskumného projektu, a to syntézy kovových nanočastíc, najmä zlata a
platiny. Veľmi sa mi páčilo výučba vedeckých predmetov na Prešovskej
univerzite. Každá hodina bola sprevádzaná prezentáciou a často boli ponúkané rôzne
praktické úlohy, ktoré veľmi pomohli pri osvojovaní učiva. Počas realizácie
výskumného projektu doc. Ruslan Mariychuk ako vedecký supervízor vždy pomohol,
no zároveň dal pri experimente potrebnú „slobodu“, vďaka čomu som podľa mňa
získal viac praktických zručností. Za zmienku tiež stojí, že počas štúdia a
života na Slovensku som mal možnosť zdokonaliť sa v angličtine, nadviazať nové kontakty
najmä so študentmi z iných krajín a, samozrejme, dozvedieť sa viac o kultúre a
životnom štýle iných štátov. Som celkom spokojná, že som mala možnosť zúčastniť
sa programu Erasmus+ a zároveň by som sa chcela poďakovať oddeleniu akademických
mobilít za pomoc pri organizácii tohto pobytu.
Bc. Tatiana Brudko:
Erasmus+ je skvelá príležitosť
spoznať život študentov v iných krajinách. Mala som takú možnosť, tri mesiace
som bola na stáži na Prešovskej univerzite na Slovensku. Hoci je Slovensko
susednou krajinou, nikdy som si nevedela predstaviť, aká odlišná je forma
vzdelávania študentov a celkovo spôsob života ľudí. Čo sa týka štúdia, rozvrh
študentov je tu oveľa voľnejší a podľa mňa aj menšia záťaž. Väčšina študentov
pracuje od prvého ročníka, nerobí im problém skĺbiť prácu so štúdiom. Taktiež
som mala možnosť pracovať v laboratóriu s doktorandmi z Tuniska, bolo tiež
zaujímavé dozvedať sa, ako sa učia. Mňa osobne tu ich výskumná činnosť veľmi
zaujala, pretože pracovali s pesticídmi a s tým súvisí aj moja vedecká práca na
katedre analytickej chémie Kyjevskej národnej univerzity Tarasa Ševčenka.
Nemenej zaujímavá bola aj moja výskumná činnosť v Prešove, pracovala som v
dobre vybavenom laboratóriu Unipolab: zaoberala som sa „zelenou“ syntézou
kovových nanočastíc pod vedením doc. Ruslana Mariychuka. Som mu úprimne vďačná,
že to bol práve on, kto ma tak blízko priviedol k nanochémii, pretože v tejto
oblasti chémie som mal najmenej skúseností. Počas stáže som sa výrazne
zdokonalila v práci na chemických zariadeniach, venovala sa výskumnej práci a
samozrejme pracovala v tíme. Čo sa týka našej mimolaboratórnej práce, teda
voľného času, o tom sa dá písať donekonečna dlho vďaka nášmu školiteľovi doc.
Mariychukovi! Niekoľkokrát sme išli do Tatier, ale videli sme nové lokality a
zakaždým sme objavili novú krajinu. Zoznámili sme sa s národnými jedlami,
slovenská kuchyňa je veľmi chutná a trochu podobná ukrajinskej. Taktiež, keďže
Slovensko nie je rozlohou príliš veľké, je ľahké sa dostať do ktorejkoľvek
susednej krajiny, kde nie sú o nič menej zaujímavé a zaujímavé miesta. Jeden z
víkendov sme teda strávili v Krakove, Varšave a Viedni! Erasmus+ preto nie je
len príležitosťou študovať v zahraničí. Tento program poskytuje oveľa viac
príležitostí, v prvom rade je to skúsenosť zo života v zahraničí. Som úprimne vďačná
každému, kto mi dal takúto príležitosť a každý deň na Slovensku som prežila
veselo a nezabudnuteľne!
Bc. Anastasia Luno:
Nastal čas zhrnúť našu stáž na
Slovensku, na Univerzite v Prešove v rámci programu Erasmus+. V Prešove sme
strávili tri mesiace, takže sme získali nielen skúsenosti s prácou v
laboratóriu, nielen nové vedomosti a odborné zručnosti, ale zoznámili sme sa aj
s mentalitou a spôsobom života na Slovensku, navštívili známe miesta a,
samozrejme, mali príležitosť komunikovať so študentmi z iných krajín. Táto stáž
nám dala možnosť venovať sa výskumu v modernom smere chémie, ako je nanochémia,
a čo je najdôležitejšie, pracovali sme na ekologicky bezpečných metódach
syntézy nanočastíc rôznych kovov. Chemický priemysel má značný vplyv na okolitý
svet, preto je dnes vývoj ekologicky bezpečných pracovných metód veľmi
dôležitý. Nanochémia je moderná veda, ktorá sa rýchlo rozvíja vďaka jedinečným
vlastnostiam nanoobjektov a môže sa využívať používa sa v rôznych
oblastiach. Takže venovať sa výskumu v tejto oblasti je veľmi zaujme. Ale stáž,
ako som už povedala, nie je len práca v laboratóriu, je to ponorenie sa do atmosféry
mesta, v ktorom žijete, komunikácia s ľuďmi, takže po práci v laboratóriu sme
sa prechádzali útulnými, pokojnými uličkami z Prešova a užili si výhľad na
mesto a okolité hory. Náš gestor nám cez víkend ukázal Tatry, horské plesá a
vodopády, ktorých vznešenosť a krása ostane v našich spomienkach a na našich
fotografiách J.
Takže ďakujem za nové vedomosti a zručnosti, obrovské množstvo nových
skúseností a dojmov, chcem povedať, že to bolo jednoducho úžasné! Zmienka o
našej stáži nám prináša len úsmev a hrejivé spomienky.
Bc. Maryna Korobeynyk:
Program Erasmus+ je príležitosťou
pre učiteľov na výmenu odborných skúseností a pre študentov, ako ich získať,
nadviazať novú komunikáciu, prekonať jazykovú bariéru a rozšíriť si svoje možnosti.
Takouto zaujímavou skúsenosťou bola pre mňa stáž na Prešovskej univerzite. V
prvom rade mi to otvorilo takú novú vedu, akou je nanochémia v praktickej
verzii: podieľala som sa na syntéze nanočastíc zlata a paládia určitého tvaru pomocou
„zelených metód“, hľadala som stravne kombinácie reakčných zmesi, upravovala
podmienky syntézy. Po druhé, získala som skúseností v komunikácie s veľkým
množstvom študentov, ktorí prišli na stáž, ktorí študujú na tejto univerzite,
čo mi dalo príležitosť zdokonaliť sa v jazykoch. Do tretice je to úžasná,
priateľská a veľmi príjemná atmosféra, ktorá tu vládne a možnosť stráviť voľný
čas vo veľmi nezvyčajných a krásnych kútoch Slovenska. Veľmi ma teší, že som sa
dostala na stáž na Univerzitu Prešov v rámci programu Erasmus+.
Bc. Alexandra Ratush:
Na Slovensku som bývala 3
mesiace, stážovala som v rámci programu Erasmus+ na Univerzite v Prešove. Bol
to jedinečný zážitok, pretože to bolo prvýkrát, čo som bol na dlhší čas mimo
domova. Prešov je relatívne malý, hoci je s 90-tisíc obyvateľmi tretím
najväčším mestom Slovenska. V štvrtiach postavených v druhej polovici 20. stor.
ukrýva malé krásne staré centrum mesta. Čo sa týka zábavy, centrum mesta býva
večer často opustené, no v študentskom Campuse je vždy živo. Na území Campusu,
ktorý sa tiahne pozdĺž riečneho kanála, sa nachádza veľká zelená plocha (štvrť), kde môžete študovať na čerstvom vzduchu,
športovať alebo relaxovať. Malebné výhľady, ktoré sa otvárajú z okien
univerzity, sú veľmi pôsobivé. Na Prešovskej univerzite sme sa zaoberali
ekologickou syntézou kovových nanočastíc. Nikdy predtým som sa nanochémiou
nezaoberala, takže moja prvá skúsenosť bola veľmi zaujímavá. Nie všetky
experimenty fungovali na prvýkrát, takže bolo o čom premýšľať. Trénovalo to
zručnosti mojej budúcej profesie chemika. S pomocou nášho gestora Ruslana
Mariychuka sa podarilo veľmi rýchlo nájsť spôsoby riešenia niektorých problémov
a smerov pohybu v ďalších experimentoch. Počas môjho pobytu na Slovensku som
stihla vidieť veľa zaujímavých miest krajiny: navštívila som Tatry, absolvovala
túru v Národnom parku Slovenský raj a mala som šťastie navštíviť aj neďalekú
Viedeň a Krakov. Bolo zaujímavé naučiť sa pár slov po slovensky, komunikovať s
domácimi. Angličtina na Slovensku stále nie je veľmi rozšírená. Veľký počet
ukrajinských študentov v meste mi umožnil komunikovať v rodnom jazyku. Na
záver, stáž Erasmus+ je nenahraditeľná skúsenosť, ktorú by som odporučila
všetkým, ktorí chcú získať nové skúsenosti do života, zlepšiť si zručnosti,
spoznať nových ľudí a kultúru inej krajiny.
Bc. Angelina Tsypileva:
Stáž Erasmus+ bola pre mňa a
mojich kolegov veľkou skúsenosťou. Tento program nám pomohol veľa sa naučiť,
osvojiť si mnohé zručnosti, nadobudnúť nové vedomosti, ale aj spoznať kultúru
Slovenska a poučiť sa zo skúseností iných zahraničných študentov. Hlavným
smerom môjho výskumu bola „zelená“ syntéza kovových nanočastíc. Práca pod
vedením doc. Ruslana Mariychuka bola pre mňa veľmi prínosná a zaujímavá, bola
to skvelá skúsenosť, ktorá mi umožnila lepšie získať vedomosti a zručnosti v
oblasti nanochémie. Popri produktívnej práci v laboratóriu sme mali skvelú
príležitosť vo voľnom čase vidieť všetky krásy Slovenska a cestovať po Európe.
Vďaka nášmu vedeckému školiteľovi Ruslanovi Mariychukovi, ktorý pre nás často
organizoval výlety do hôr, zoznámil nás s kultúrou Slovenska a organizoval
nám nielen prácu v laboratóriu, ale aj voľný čas! Mali sme tiež možnosť
komunikovať s ostatnými študentmi, ktorí tiež prišli na stáž, čo nám umožnilo
vymeniť si skúsenosti, dozvedieť sa viac o štúdiu v iných krajinách a zlepšiť
naše komunikačné schopnosti v angličtine. Erasmus+ je teda skvelý program,
ktorý umožňuje študentom získať nové vedomosti a zručnosti, spoznať život v
inej krajine, cestovať a objavovať svet!
Jsou skupiny hmyzu, které zájemci o entomologii či přímo odborníci na první pohled poznají, například brouci, vážky nebo motýli. Následují skupiny, které si zájemci o výše zmíněné skupiny pletou, jako dvoukřídlí vs. blanokřídlí, nebo chrostíci, pošvatky a střechatky. A zbývají skupiny, které si lidé nepletou, ale téměř nikdo je nestuduje, a mezi ně patří i srpice.
Foto 1: Panorpa connexa. Foto: Peter Manko
Poslední systematické studie o srpicích Evropy a Turecka pocházejí ze 70. a 80. let 20. století, kdy důležité práce publikovali pánové Lauterbach, Willmann a Ward. No a v posledních letech se snaží o jejich poznání i moje maličkost…
Z Kavkazu a Íránu je známo pět nebo šest druhů srpic: systematická pozice jedné dvojice není uspokojivě vyřešena, buď se v tomto případě jedná o jeden druh nebo o dva blízké druhy. Na Kavkaz jezdí v posledních letech mnoho českých broučkařů a ti mi srpice vozí. Ovšem… Jsou to výhradně dva nejhojnější a nejrozšířenější druhy, Panorpa connexa a P. similis, pouze od jednoho kolegy jsem obdržel párek P. selysi z Arménie. Proto jsem okamžitě kývl na nabídku kolegů z Prešovské univerzity, abych se jako dobrovolník v rámci implementace projektu „V4 & Eastern Partnership Cooperation in Biodiversity Conservation for Human Wellbeing, Visegrad Fund, project no. 21810533).“ podpořeného Vyšehradským fondem zůčastnil jarní expedice na Kavkaz. Jednou z priorit bylo, kromě workshopů s místními vědci, studenty, členy mimovládních organizací a místními obyvateli, přispět ke poznání biodiversity Kavkazu – mimo jiného studiem srpic této části světa.
Foto 2: Panorpa similis. Foto: Peter Manko
Foto 3: Panorpa arcuata z recezervace Lagodekhi. Foto: Ondřej Kouklík
Již v prvních dnech v Gruzii přibývaly nálezy obou výše zmíněných nejčastějších druhů a po pár dnech jsme chytali minimálně ještě jeden druh, zatím nevíme který, protože zpracování materiálu teprve probíhá. Jisté je, že to není velký druh Panorpa arcuata, který byl nedávno po zhruba šedesáti letech publikován ruským kolegou Makarinem z ruského podhůří Kavkazu a společně mnou a gruzínským kolegou Georgem Japoshvilim z rezervace Lagodekhi. A nechytali jsme ani P. selysi, podle mne jednu ze dvou nejkrásnějších srpic Evropy.
A pak jsme se přesunuli do západního Azerbajdžánu. Na základní škole v městě Qax (vyslovuj Gach) byl naplánován jeden z workshopů, který se velmi vydařil, zájem dětí byl veliký. Ještě před worhsopem byla trocha času, tak jsem smýkal vegetaci na školní zahradě. A najednou jsem uviděl srpici s nápadně žlutými křídly a sytě černou kresbou. Ano, má první P. selysi, kterou jsem v přírodě viděl. Říci, že jsem byl nadšený, není dostatečným vyjádřením mých pocitů.
Foto 4: Místo nálezu Panorpa selysi v Qax. Foto: Libor Dvořák
Poté jsme ztrávili jeden den v okolí Zaqataly. První lokalita: potůček v lese a výslunné okraje lesa. Srpice byly, další hmyz také. Po návratu k automobilům si ke mně přisedla Azerbajdžánská kolegyně Ilhama s tím, jestli bych pro ni a její kolegyni z azerbajdžánské akademie věd neurčil pár srpic, které nasbírala. K mému velkému překvapení měla v materiálu asi pět kusů P. selysi!
Foto 5: Panorpa selysi ze Zaqataly. Foto: Peter Manko
Měla štěstí, že byla, na rozdíl ode mne, ve správnou chvíli na správném místě… Pourčoval jsem její materiál a několik kousků dostal pro svá studia. Vedle našich automobilů byl porost bezu chebdí, kde jsem pozoroval větší množství srpic P. connexa, když v tom mne opět Ilhama volá, že tam sedí opět P. selysi. Kolega Peter Manko ji s fotoaparátem sledoval tak vytrvale, že se mu podařilo „ulovit“ několik zdařilých fotografií. V odborných pracích není publikována žádná fotografie tohoto druhu, proto záběry z volné přírody mají svou cenu… Druhou lokalitou u Zaqataly měl být břeh řeky. Vedl nás tam jeden místní obyvatel, šlo se přes jeho zahradu. A jak to dopadlo? Ilhama mi ukázala srpici, samozřejmě P. selysi! Takže jsem k řece nedošel, kroužil po zahradě a pozoroval několik desítek těchto krasavic… Jak málo stačí někomu ke štěstí, že?
Foto 6: Na těchto stromech v zahradě v Zaqatale posedávaly Panorpa selysi. Foto: Michal Rendoš
Doufám, že další srpice se zadaří kolegům a nebo i mně pozorovat a nalovit na podzim. A pak preparovat, určovat a publikovat… Takže toto jsou mé dojmy z cesty, kterou jsem mohl nazvat „Za srpicemi na Kavkaz“.
From April 26, 2019 to May 12, 2019, the second part of the scientific and educational activities took place in the Caucasus, related to the implementation of the V4 & Eastern Partnership project (Visegrad Fund, project no. 21810533).
The project promoters (scientists and volunteers from the V4 countries, Azerbaijan and Georgia) organised a number of interesting events and workshops to increase the awareness of the importance of Caucasus biodiversity among the locals.
Field work related to the education of the colleagues and the general public was held this time in the surroundings of Tbilisi, Telavi and Akhmeta in Georgia, and in the surroundings of Zaqatala, Qax, Seki and Gabala in Azerbaijan.
In addition to the above events, the project promoters conducted several Workshops. The three workshops were held in Georgia (at State University of Telavi , Administration of the National Park in Akhmete, and Primary School in Telav) and two of them in Azerbaijan (Primary school in Qax and National Park Administration in Qax).
All events received a positive feedback from the local people, and several institutions even showed interest in establishing closer cooperation on biodiversity research.
The mountainous Caucasus region extending over the territory of Armenia, Azerbaijan, Georgia as well as the small parts of Iran, Russia and Turkey is among the most biologically diverse regions in the world hosting extraordinarily high number of plant and animal species. The high species diversity is conditioned primarily by location of the region at the crossroad between the Black and Caspian Seas where species originating from Europe, Central Asia, the Middle East, and North Africa overlap with endemic species (species that exclusively live in the Caucasus and cannot be found anywhere else in the world), and by complexity of geology and climate that contributed to the emergence of a wide range of biotopes. The fact that the Caucasus region represents a significant global biodiversity hotspot is well known to most biologists and nature conservationists. This, however, does not apply to the local people, many of whom lead traditional rural way of life. Their cognizance of natural wealth hidden in the region they live in and the significance of this wealth for the quality of everyday life is still very poor. Due to the lack of awareness, the locals contribute, usually unconsciously, to the disruption of the Caucasian nature. The most obvious manifestations of such a disruption are extensive grazing associated with deforestation visible in many places and pollution of water courses by different kinds of waste (from the plastic bottles to used syringes). Thus, along with the wonderful untouched nature, the wealth of the Caucasian biodiversity is being gradually vanished.
The awareness of need to increase both knowledge of the Caucasian biodiversity among the local people and level of biodiversity conservation motivated us, zoologists from Department of Ecology, to build a network of specialists willing to collaborate in biodiversity research, local communities education, and training the experts from the region. We brought off to translate this motivation into an international project called V4 & Eastern Partnership cooperation in Biodiversity Conservation for Human Wellbeing supported recently by Visegrad Fund. In mid-September 2018, a team of zoologists and biologists from scientific institutions of V4 countries, Azerbaijan and Georgia led by three members of Department of Ecology, met in Tbilisi, the capital of Georgia, from where, it set out on the first Caucasus expedition, this time to the Kutaisi region in the west of Georgia and the Lankaran region in the south of Azerbaijan.
During the two-week lasting stay in the Caucasus, we organized several workshops at the local educational institutions (universities and schools) attended by various people from researchers through members of non-governmental organizations and teachers to pupils. Some people came to our workshops just for the sake of curiosity as they have never seen zoologists from the Visegrad countries before. We talked together over the Caucasian biodiversity, its importance for human society and, last but not least, the threats to biodiversity resulting from human activities and ways how to eliminate these threats. The most interesting and inspiring were meetings with the local people right in the field during our biodiversity research. At first, they glared uncomprehendingly at us. It is no wonder, having a lap mesh, tweezers, tubes and other equipments needed for biodiversity research, we all looked quite odd. However, the subsequent debates about our activities, explaining importance of biodiversity and its protection needs brought us closer to this people. Many of them did not hesitate to try to sample fauna from under the stones from the leaves, or the bottom of brooks. Nearly every day of the field research, we could see the great hospitality and kindness of the Caucasus people inviting us home for tea and other tasty homemade food products.
The first expedition to the Caucasus was not just about science and education, it had also a social dimension. We came upon nice, friendly people unspoiled by commercialism and became more familiar with their culture and traditions. Our international project will continue in 2019 when two more expeditions to the Caucasus are intended. Let’s hope our efforts to raise the awareness of people living in the Caucasus about biodiversity and its protection will be taken on board.
While many of us are not sure of the answer to the question there are organisms who are unmistakable about it for a long time. We are not going to deal with any anthropocentric issues which trouble certain part of population but with a tiny aberrant group of insect. Therefor several following lines will be dedicated to flies marked as “Stalk-eyed flies“ or if you prefer to flies with the eyes on stalks. The two-winged flies belong predominantly to the tropical Diopsidae family and they only compose a small family of flies with the size of several tens of species. Due to their life-cycle and their way of life their presence is mainly adherent to humid places with decomposing vegetation e.g. in the surroundings of streams and rivers. One representative of this group (scientifically Diopsis macrophthalma) present in Africa is actually considered pest in the paddyfields 1. If you are impressed by their appearance or their way of life and you would like to see them live there is no need to travel that far because one representative of the family was recently also discovered in Europe and withal in our southern neighbouring Hungary2.
The species belonging to the groups of Diopsis apicalis from the Manta Mesi location, documental photo.
In some respect we hoped that we would also find the bizarre creatures during our recent expedition in Kenya but we started being sceptic after the look at the dry-washes and the droughty land. Eventually, we were successful in the north Kenyan mountain Mt. Kulal in the Nanta Mesi locality. It is a non-drying lakelet under the waterfall which is intensive used as a watering-place by the local shepherds during the dry season. We had no idea about the presence of the flies with the eyes of stalks until one of them trapped in the entomologic net. And that was it, we searched carefully the whole locality with the result – two specimen caught (although it could be better …). They are two specimen of the same species (belonging to the large group of similar species Diopsis apicalis – determination : Hans Feijen).
Nanta Mesi locality (Mount Kulal) : the non-drying lakelet under the waterfall constitutes a certain island for biodiversity of the aquatic animals during the dry season.
The bizarre creatures can be best observed at twilight (although it was at midnoon in our case) when they cluster every time at the same places. However, while females cluster narrowly to each other males are spaced out and they “fight“ for their place under the sun (better under the moon in this case). It is a kind of ritual during which the males compare the length of their eyes stalks and their span with each other. In the pursuit of maximization of the eyes stalks span some of the males turn to tricks with straight forelegs which visually elongate the distance between the two eyes stalks. There is no wonder at using such “falsehood“ though. There is truly a lot at stake and the process is cogently simple and straightforward in this case – the male with longer eyes stalks simply wins and gains more females3. There is a dog‘s chance for males with shorter stalks span for a successful upright transfer of his own genes and the famous assertion that “even a little clown can play a great theatre“ is not accurate in this case.
Scientists still speculate about the reason. The results of their research bring every time almost the same result: the male attractiveness rises with the length of their eyes stalks. That may suggest females themselves support the development of the extreme morphology of the males‘ eyes stalks by their sexual selection4. We could think “poor male“ at the thought of neverending stress on the growth of the eyes stalks. (Un)luckily, the natural selection counterworks the effects of sexual selection rather firmly and it eliminates from the population the individuals with too excessive demonstration of the badge by means of reduced viability (e.g. particular individuals are clumsier or more noticeable and therefor become an easy meat for their predators). Like the other animal species the case of “stalk-eyed fly“ males is not concerned with a kind of ill-nature or torture of the mankind from the side of females. The female choice is even here a pragmatic matter as the length of the eye stalk proves to be closely associated for instance with total largeness, the wing length as well as vitality or male fertility. Longer length of the stalks finally means the larger body and increased vitality of the father which results in the production of robuster and more vigorous descendants5. Moreover, the scientists found out that the gene with coded information on the longer eye stalk is concerned with the gene that enables to beget more male descendants6.
Finding a new species of a two-winged fly for Slovakia does not happen on a daily basis (even though a Man named Mucha (fly) sometimes finds a new fly 🙂 .….)
But finding 14 of them, that is something!
Our scientists from the Department of Ecology at University of Prešov in Prešov and the Entomology Department of the National Museum in Praque can be proud of such a considerable success. In collaboration with more collectors, from whom they have gained a great many of entomologic material from the whole territory of Slovakia in the recent period, they could manage to find fourteen new species of flies for Slovakia and even new species for science (species that have not been registrated anywhere in the world and so they are or were unknown in science). All the species belong to the family of sandfly (scientifically called Psychodidae). They are tiny two-winged creatures only a few millimetres long and they markedly remind of butterflies. Their Slovak name – kútovky (pl., sg.-kút – means a corner) was probably implied from their behaviour. Their adults especially the synanthropic species (living close to people) like to sit in a various corners.
Undetermined representative of the Psychodidae family (photo by: Rudolf Cáfal)
The discovery that really deserves our attention are already known but still extremely rare species which were only observed in several localities in the world to this day as well as the discovery of epidemiologically interesting sandflies which can transmit agents of various diseases or cause myiasis (diseases caused by larvae parasiting in a human body). The article about these discoveries was published in the scientific periodical and you can read it here …..
Several results are also expected in the field of the other two-winged flies families (in some cases preliminarily affirmed already). We will learn about the definite results later due to the time-consuming work … Only qualitative and particular study (which is unfortunatelly still not financed effectively in our country) is the basic condition for reaching noteworthy discoveries not only in Slovakia but also worldwide. This is also suggested by other notified issues of the scientists of the Department of Ecology in Prešov who work on both the study of two-winged flies and the study of the ecology of hydroecosystems and agroecosystems.
The author of the blog: Jozef Oboňa, Department of Ecology FHNS UP
Nasiternella regia was first found and described by Riedel at the beginning of the 20th century, just in 1914 on the basis of the finding in Romania. Although several more specimen have been found in Albania and Austria during several years since the period, the total number of the specimen constituting the worldwide repertory of the genus could be counted on the fingers of one hand. Since the half of the 20th century the biggest genus of the Pediciidae family disappeared into thin air…
If we are in accordance with the rules of the International Union for Conservation of Nature (IUCN): a species is considered extinct when no living individual of the species has been found for at least 50 years, we could consider this species extinct. (EX).
Nevertheless, thanks to new findings of the noteworthy species from Slovakia and Romania we know that this is not the case. It is interesting that there was almost nothing known about the species except its existence. Its larva and pupa were not known and there was no idea about its place of living …
Although not complete today we dispose of considerable knowledge (more info here and here). Nasiternella regia is closely associated with dendrotelmata which are water-filled tree holes, generally in drier and warmer regions. Larvae, not known by now, represent “the top“ predator of the dendrotelmata ecosystems. Pupation also takes place in dendrotelmata and the imagoes spend most of of their life in the ecosystems. Nasiternella is probably active past the day. Although it is quite big and its wings are big accordingly (to 2.5 cm long), it is a very weak flier. The way it searches its partner and new biotopes- dendrotelmata has not been found by now as the observation was always carried during its walk neither its flight.
Dendrotelma : small water ecosystem in trees
Detail – a look into dendrotelma
Nasiternella regia in dendrotelma
Its mysterious life spent almost all in trees hollows constitutes its protection against predators and it is a probable reason why it could remain unnoticed up to this day. However, its prospect of survival is uncertain due to the consideration of hollows in trees being a sign of a tree “sickness“ and therefor such trees are undesirable in most of commercially used forests …
N. regia the largest representative of the Pediciidae family
N. regia copulation
To resume ….
Only several individuals of the species are known world over and they can be counted on the fingers of three hands. The largest living population of the species is only known in Slovakia at present (plus casually caught specimen in Romania is also published). We can only hope that Nasiternellaregia is more common and that it can be found in more regions. However, it is covered from our view due to its mysterious life. Nasiternella is another reason why we should be much more concerned about remaining also the old trees in our foreststs as they are appropriate biotope for many precious, rare and endangered species.
Author of the blog: Jozef Oboňa, Department of Ecology FHNS UP.
