{"id":155,"date":"2015-12-12T16:11:35","date_gmt":"2015-12-12T14:11:35","guid":{"rendered":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/?p=155"},"modified":"2015-12-15T11:48:01","modified_gmt":"2015-12-15T09:48:01","slug":"vsetko-suvisi-so-vsetkym","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/?p=155","title":{"rendered":"V\u0161etko s\u00favis\u00ed so v\u0161etk\u00fdm…"},"content":{"rendered":"

Vz\u0165ahy medzi \u017eiv\u00fdmi organizmami a na\u0161ou plan\u00e9tou s\u00fa omnoho zlo\u017eitej\u0161ie a fascinuj\u00facej\u0161ie, ne\u017e sme si kedy dok\u00e1zali predstavi\u0165. Nasleduj\u00faci blog je o pozoruhodnej prepojenosti \u017eiv\u00fdch procesov na na\u0161ej malej plan\u00e9te. Ni\u010d z toho, \u010do robia \u013eudsk\u00e9 bytosti, ani ni\u010d, k \u010domu doch\u00e1dza vo svete pr\u00edrody, neprebieha v izol\u00e1cii.
\nNie je to tak d\u00e1vno, ke\u010f medzi ekol\u00f3gmi preva\u017eoval n\u00e1zor, \u017ee charakter \u017eiv\u00fdch syst\u00e9mov ur\u010duj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou abiotick\u00e9 faktory, teda vplyvy, ako s\u00fa miestne podnebie, geol\u00f3gia alebo dostupnos\u0165 \u017eiv\u00edn. Teraz sa v\u0161ak zd\u00e1, \u017ee toto presved\u010denie vych\u00e1dzalo zo \u0161t\u00fadia ochudobnen\u00fdch ekosyst\u00e9mov. V s\u00fa\u010dasnosti sa sk\u00f4r domnievame, \u017ee pravidl\u00e1, ktor\u00e9 ekol\u00f3gia odvodila, opisovali nie prirodzen\u00fd svet, le\u017e svet, ktor\u00fd sme vytvorili my. Dnes u\u017e vieme, \u017ee \u017eiv\u00e9 syst\u00e9my, v ktor\u00fdch pre\u017eili ve\u013ek\u00e9 \u0161elmy a ve\u013ek\u00e9 bylino\u017eravce, sa \u010dasto spr\u00e1vaj\u00fa \u00faplne, ale naozaj \u00faplne inak, ako tie, ktor\u00e9 o ne pri\u0161li.<\/p>\n

Ve\u013ek\u00e9 m\u00e4so\u017eravce m\u00f4\u017eu meni\u0165 ako popul\u00e1cie, tak aj spr\u00e1vanie ve\u013ek\u00fdch bylino\u017eravcov. Tie n\u00e1sledne dok\u00e1\u017eu meni\u0165 povahu a \u0161trukt\u00faru rastlinn\u00e9ho spolo\u010denstva, \u010do zase ovplyv\u0148uje procesy, ako s\u00fa er\u00f3zia p\u00f4dy, zmeny rie\u010dnych tokov a ukladanie uhl\u00edka. Dostupnos\u0165 \u017eiv\u00edn, fyzick\u00e1 geografia krajiny, dokonca aj zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry: to v\u0161etko, ako sa teraz ukazuje, ovplyv\u0148uj\u00fa \u017eivo\u010d\u00edchy. \u017div\u00e9 syst\u00e9my p\u00f4sobia na na\u0161u plan\u00e9tu a procesy, ktor\u00e9 na nej prebiehaj\u00fa, v ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej miere, ako sme tu\u0161ili.<\/p>\n

Hovor\u00edme o \u201ctrofick\u00fdch kask\u00e1dach<\/a>\u201d : ekologick\u00fdch procesoch, ktor\u00e9 sa valia z horn\u00fdch \u00farovn\u00ed ekosyst\u00e9mu a\u017e na na jeho najspodnej\u0161ie \u00farovne. (Trofick\u00fd znamen\u00e1 t\u00fdkaj\u00faci sa potravy a sp\u00f4sobu ob\u017eivy). Ukazuje sa toti\u017e, \u017ee mnoh\u00e9 biotick\u00e9 procesy funguj\u00fa sk\u00f4r zhora nadol, ne\u017e zdola nahor.
\nTrofick\u00e9 kask\u00e1dy \u010dasto boli zisten\u00e9 na miestach, kde st\u00e1le pre\u017e\u00edvaj\u00fa, alebo boli reintrodukovan\u00e9<\/em> ve\u013ek\u00e9 \u0161elmy. Ale pod\u013ea toho, \u010do doteraz ekol\u00f3gia zistila, sa zd\u00e1, \u017ee pravdepodobne ve\u013emi podce\u0148ujeme ich \u00falohu v pr\u00edrode. M\u00e4so\u017eravce, ktor\u00e9 dnes ozna\u010dujeme ako \u201cvrcholov\u00e9 pred\u00e1tory\u201d, nimi \u010dasto z poh\u013eadu paleoekol\u00f3gie v\u00f4bec nie s\u00fa.<\/p>\n

Druhy, ako vlky a rysy by bolo presnej\u0161ie opisova\u0165 ako \u201cmezopred\u00e1tory\u201d: patrili a\u017e na druh\u00fa prie\u010dku. Kedysi im v celom ich are\u00e1li boli nadraden\u00e9 levy, hyeny, \u0161ab\u013eozub\u00e9 \u0161elmy, amficyony<\/em>a in\u00e9 pr\u00ed\u0161ery.<\/p>\n

Dokonca ani obrovsk\u00e9 levy a \u0161ab\u013eozub\u00e9 \u0161elmy, ktor\u00e9 \u017eili v Severnej Amerike, a\u017e k\u00fdm tam nepri\u0161li prv\u00ed \u013eudia, nemo\u017eno pova\u017eova\u0165 za ozajstn\u00e9ho \u201ckr\u00e1\u013ea d\u017eungle\u201d. Medve\u010f kr\u00e1tko\u010del\u00fd (Arctodus simus<\/em>), ktor\u00fd v stoji na zadn\u00fdch kon\u010datin\u00e1ch dosahoval v\u00fd\u0161ku 4m, bol pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho \u0161pecialista \u017eiviaci sa zdochlinami: odh\u00e1\u0148al od koristi obrovsk\u00e9 levy Panthera leo atrox<\/em> a ozrutn\u00e9 \u0161ab\u013eozubce<\/a>.<\/p>\n

\"Obr\u00e1zok<\/a>
Obr\u00e1zok 1. Vlk drav\u00fd (Canis lupus), Britsk\u00e1 Kolumbia (Foto M. Hromada)<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

Jednou z hypot\u00e9z, ktor\u00e1 by mohla pom\u00f4c\u0165 vysvetli\u0165 n\u00e1hle vymretie megafauny v mnoh\u00fdch \u010dastiach sveta, len \u010do sa tam prv\u00fdkr\u00e1t objavili \u013eudia, je to, \u017ee sme sa spustili ni\u010div\u00fa trofick\u00fa kask\u00e1du.<\/p>\n

Napr\u00edklad pred pr\u00edchodom \u013eud\u00ed do Austr\u00e1lie sa kontinent hem\u017eil ve\u013ek\u00fdmi pr\u00ed\u0161erami. Vyskytovala sa tam je\u017eura ve\u013ekosti o\u0161\u00edpanej; obrovsk\u00fd bylino\u017erav\u00fd va\u010dkovec nie nepodobn\u00fd vombatovi, ktor\u00fd v\u00e1\u017eil dve tony; va\u010dkovit\u00fd \u201ctap\u00edr\u201d ve\u013ek\u00fd ako k\u00f4\u0148; trojmetrov\u00fd klokan; va\u010dkovit\u00fd \u201clev\u201d s protistojn\u00fdmi palcami a silnej\u0161\u00edm zahryznut\u00edm ako ktor\u00fdko\u013evek zn\u00e1my dne\u0161n\u00fd cicavec, pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho \u0161pecializovan\u00fd na lov obrovsk\u00fdch klokanov; <\/a>rohat\u00e1 dvaapolmetrov\u00e1 korytna\u010dka; \u010di varan v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ne\u017e krokod\u00edl n\u00edlsky. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich a mnoho \u010fal\u0161\u00edch n\u00e1dhern\u00fdch tvorov vymizlo v obdob\u00ed medzi 40 a\u017e 50 tis\u00edc rokov. Zhruba v rovnakej dobe za\u010dali hust\u00e9 pralesy, ktor\u00e9 vtedy pokr\u00fdvali v\u00e4\u010d\u0161inu kontinentu, nahr\u00e1dza\u0165 traviny a zakrpaten\u00e9 stromy, ktor\u00e9 porastaj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu austr\u00e1lskeho vn\u00fatrozemia dnes.
\nJeden vedeck\u00fd \u010dl\u00e1nok<\/a> nazna\u010duje, \u017ee prv\u00ed \u013eudia v Austr\u00e1lii lovili niektor\u00e9 ve\u013ek\u00e9 zvierat\u00e1, a\u017e k\u00fdm nevymreli, \u010do sp\u00f4sobilo vymiznutie da\u017e\u010fov\u00fdch pralesov, \u010do n\u00e1sledne vyhubilo v\u00e4\u010d\u0161inu zost\u00e1vaj\u00facej fauny. Ako to je mo\u017en\u00e9? Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee ke\u010f vymizli obrie bylino\u017eravce, za\u010dali sa l\u00edstie a vetvi\u010dky, ktor\u00e9 by inak sp\u00e1sli, hromadi\u0165 na lesnej p\u00f4de, \u010d\u00edm sa nakopilo palivo, ktor\u00e9 umo\u017enilo vy\u010d\u00ed\u0148a\u0165 v da\u017e\u010fov\u00fdch pralesoch po\u017eiarom. To vytvorilo podmienky pre zmenu veget\u00e1cie na tr\u00e1vu a kroviny.<\/p>\n

V Eur\u00f3pe sa ekol\u00f3govia za\u010d\u00ednaj\u00fa <\/a>prikl\u00e1\u0148a\u0165 k n\u00e1zoru, \u017ee na\u0161e ekosyst\u00e9my boli formovan\u00e9 slonmi, nosoro\u017ecami, hrochmi a \u010fal\u0161\u00edmi ozrutn\u00fdmi tvormi (a st\u00e1le na ne zost\u00e1vaj\u00fa adaptovan\u00e9), ktor\u00e9 tu \u017eili e\u0161te po\u010das poslednej medzi\u013eadovej doby, ke\u010f kl\u00edma bola podobn\u00e1 dne\u0161nej. Aj dnes vid\u00edme d\u00f4kazy o koevol\u00facii na\u0161ich listnat\u00fdch stromov so slonmi a nosoro\u017ecami v sp\u00f4sobe, ak\u00fdm reaguj\u00fa na mas\u00edvne po\u0161kodenie<\/a>.<\/p>\n

\"Obr\u00e1zok<\/a>
Obr\u00e1zok 2. St\u00e1do \u201cekologick\u00fdch in\u017einierov\u201d – slonov, Amboseli, Ke\u0148a. (Foto M. Hromada)<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

In\u00fdmi slovami, svet pr\u00edrody je omnoho fascinuj\u00facej\u0161\u00ed a zlo\u017eitej\u0161\u00ed, ne\u017e sme si v\u00f4bec dok\u00e1zali predstavi\u0165. A my len za\u010d\u00edname ch\u00e1pa\u0165, ak\u00e9 rozmanit\u00e9 a pre\u010dudesn\u00e9 ekologick\u00e9 procesy m\u00f4\u017eu by\u0165.<\/p>\n

Povedzme si teraz nie\u010do o ve\u013erybom truse.<\/p>\n

V\u00fdskum z roku 1970 predpokladal, \u017ee ve\u013ek\u00fd pokles po\u010detnosti ve\u013ek\u00fdch ve\u013er\u00fdb v ju\u017en\u00fdch oce\u00e1noch bude vies\u0165 k n\u00e1rastu popul\u00e1cie krilu (drobn\u00e9 k\u00f4rovce), ich hlavnej potravy<\/a>.\u00a0K tomu v\u0161ak nikdy nedo\u0161lo. Namiesto toho nastal jeho dlhodob\u00fd pokles<\/a>.<\/p>\n

Ako je to mo\u017en\u00e9? Teraz sa ukazuje, \u017ee v skuto\u010dnosti ve\u013eryby podporuj\u00fa<\/em> popul\u00e1cie svojej koristi.<\/p>\n

\u010casto sa k\u0155mia vo ve\u013ekej h\u013abke, no len zriedka sa tam vypr\u00e1zd\u0148uj\u00fa<\/a>, preto\u017ee stres, ktor\u00fd p\u00f4sob\u00ed na telo pri ponore, vy\u017eaduje odstavenie niektor\u00e9 telesn\u00fdch funkci\u00ed. Tak\u017ee sa vypr\u00e1zd\u0148uj\u00fa, a\u017e ke\u010f vypl\u00e1vaj\u00fa, aby sa nad\u00fdchli. In\u00fdmi slovami, transportuj\u00fa<\/em> \u017eiviny z hlb\u00edn, vr\u00e1tane v\u00f4d pr\u00edli\u0161 tmav\u00fdch pre fotosynt\u00e9zu, do fotickej z\u00f3ny, kde dok\u00e1\u017eu pre\u017ei\u0165 rastliny.<\/p>\n

V ju\u017en\u00fdch oce\u00e1noch je limituj\u00facou \u017eivinou \u017eelezo, bez ktor\u00e9ho sa nedok\u00e1\u017ee mno\u017ei\u0165 a r\u00e1s\u0165 fytoplankt\u00f3n, ktor\u00fd je na doln\u00fdch \u00farovniach potravov\u00e9ho re\u0165azca. T\u00fdm, \u017ee ve\u013eryby kropia svojimi hovienkami – pardon, fek\u00e1lnou sp\u0155\u0161kou – ovrchov\u00e9 vody, hnoja vlastne fytoplankt\u00f3n<\/a>, na ktorom z\u00e1visia kril a ryby. O tomto mechanizme, zn\u00e1mom ako \u201cve\u013erybia pumpa\u201d, sa uva\u017euje u\u017e nieko\u013eko rokov<\/a>. Dnes sa v\u010dak podarilo z\u00edska\u0165 aj experiment\u00e1lne doklady, ktor\u00e9 t\u00fato hypot\u00e9zu podporuj\u00fa. Vedeck\u00fd t\u00edm z Tasm\u00e1nskej univerzity nazbierali trus vr\u00e1skavca Balaenoptera musculus brevicauda<\/em> (kto by bol povedal, \u017ee morsk\u00e1 ekol\u00f3gia poskytuje to\u013eko mo\u017enost\u00ed?) a pestoval plankt\u00f3n vo vode s jeho r\u00f4znou koncentr\u00e1ciou<\/a>. Zistili, \u017ee \u010d\u00edm je bohat\u0161ia voda, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ia je produktivita. \u017diadne prekvapenie.<\/p>\n

\"Obr\u00e1zok<\/a>
Obr\u00e1zok 3. Vr\u00e1skavec dlhoplutv\u00fd (Megaptera novaeangliae), Nov\u00fd Z\u00e9lenad. (Foto M. Hromada)<\/figcaption><\/figure>\n

In\u00fd v\u00fdskum zo z\u00e1livu Maine zistil<\/a>, \u017ee ne\u017e sa v d\u00f4sledku lovu zn\u00ed\u017eila po\u010detnos\u0165 ve\u013er\u00fdb a tule\u0148ov, vypr\u00e1zd\u0148ovan\u00edm na hladine a recykl\u00e1ciou \u017eiv\u00edn uvo\u013e\u0148ovali do vody trikr\u00e1t viac dus\u00edka, ne\u017e sa ho v t\u00fdchto vod\u00e1ch rozp\u00fa\u0161\u0165a priamo z atmosf\u00e9ry. Po\u010detnos\u0165 fytoplankt\u00f3nu klesla v uplynulom storo\u010d\u00ed vo v\u00e4\u010d\u0161ine sveta, pravdepodobne v d\u00f4sledku rast\u00facich glob\u00e1lnych tepl\u00f4t. Ale zd\u00e1 sa, \u017ee pokles je najstrm\u0161\u00ed tam, kde boli najintenz\u00edvnej\u0161ie loven\u00e9 ve\u013eryby a tulene<\/a>. Ryb\u00e1ri, ktor\u00ed trvali na tom, \u017ee dravce, ako napr\u00edklad tulene, treba hubi\u0165, mo\u017eno prispievali k zni\u017eovaniu, nie zvy\u0161ovaniu svojho \u00falovku.<\/p>\n

\"Obr\u00e1zok<\/a>
Obr\u00e1zok 4. U\u0161katec novoz\u00e9landsk\u00fd (Arctocephalus forsteri), Nov\u00fd Z\u00e9land. (Foto M. Hromada)<\/figcaption><\/figure>\n

No to e\u0161te nie je v\u0161etko. Ke\u010f fytoplankt\u00f3n odumrie, pomaly kles\u00e1 do oce\u00e1nskych hlb\u00edn, a s n\u00edm aj uhl\u00edk, ktor\u00fd absorboval z atmosf\u00e9ry. Vy\u010d\u00edsli\u0165 to nie je \u013eahk\u00e9, ale ke\u010f po\u010detnos\u0165 ve\u013er\u00fdb dosahovala \u00farovne z minulosti, pravdepodobne s\u00edce len trochu, ale v\u00fdznamne prispievali k odstra\u0148ovaniu oxidu uhli\u010dit\u00e9ho z atmosf\u00e9ry. Obnovenie popul\u00e1ci\u00ed ve\u013ek\u00fdch kytovcov, ktor\u00fdch po\u010detnos\u0165 poklesla o dve tretiny a\u017e 90%<\/a>, ale pomaly sa v niektor\u00fdch oblastiach oce\u00e1nu op\u00e4\u0165 obnovuj\u00fa, by sme mohli vn\u00edma\u0165 ako prijate\u013en\u00fa formu geoin\u017einierstva.<\/p>\n

Samozrejme, nemal by to by\u0165 jedin\u00fd alebo dokonca hlavn\u00fd d\u00f4vod, pre\u010do by sme ich mali chcie\u0165 vr\u00e1ti\u0165 do oce\u00e1nov, no sp\u00f4sob, ak\u00fdm ve\u013eryby menia zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry, prispieva k vyvr\u00e1teniu prekonan\u00e9ho n\u00e1zoru, \u017ee dok\u00e1\u017eeme manipulova\u0165 \u017eiv\u00fa pr\u00edrodu a v\u00fdsledok vieme jednoducho predv\u00eddata\u0165. T\u00edm Sustainable Human<\/a>\u00a0<\/strong>vyrobil druh\u00e9 video trofick\u00fdch kask\u00e1dach, o ve\u013erybej pumpe<\/a>. Prv\u00e9 – o neo\u010dak\u00e1vanom vplyve vlkov na ekosyst\u00e9my v Yellowstonskom n\u00e1rodnom parku<\/a> malo 21 mili\u00f3nov pozret\u00ed. Viera, \u017ee \u010dlovek dok\u00e1\u017ee zvl\u00e1dnu\u0165 zlo\u017eit\u00fd svet pr\u00edrody, je m\u00fdtus. \u013dudia maj\u00fa obrovsk\u00fa motiv\u00e1ciu porozumie\u0165 svetu vo v\u0161etk\u00fdch jeho fascinuj\u00facich detailoch.<\/p>\n

Ale s ve\u013erybami sme st\u00e1le neskon\u010dili. \u010eal\u0161ia vedeck\u00e1 publik\u00e1cia<\/a>\u00a0navrhuje, \u017ee s poklesom po\u010detnosti ve\u013er\u00fdb sa kosatky – niektor\u00e9 sa \u0161pecializuj\u00fa na ich lov – preorientovali na lov tule\u0148ov a u\u0161katcov. To pravdepodobne potom malo ve\u013ek\u00fd vplyv na popul\u00e1cie r\u00fdb.<\/p>\n

\"Obr\u00e1zok<\/a>
Obr\u00e1zok 5. Vydra morsk\u00e1 (Enhydra lutris), Britsk\u00e1 Kolumbia. (Foto: M. Hromada<\/figcaption><\/figure>\n

No zn\u00ed\u017eenie po\u010dtu tule\u0148ov lovom v Aleutskom s\u00faostrov\u00ed dnes, ako sa zd\u00e1, n\u00fati kosatky op\u00e4\u0165 sa preorientova\u0165, tentoraz na vydry morsk\u00e9. Potravu vydier morsk\u00fdch z ve\u013ekej \u010dasti tvoria je\u017eovky. V d\u00f4sledku poklesu stavu vydier vzr\u00e1stol po\u010det je\u017eoviek – a\u017e do tej miery, \u017ee v niektor\u00fdch oblastiach popri z\u00e1padnom pobre\u017e\u00ed Ameriky, kde kedysi r\u00e1stli roz\u013eahl\u00e9 \u201clesy\u201d chal\u00fah, ich takmer \u00faplne sp\u00e1sli. Nielen\u017ee to sp\u00f4sobilo kolaps pobre\u017en\u00fdch ekosyst\u00e9mov, ale aj uvo\u013enenie ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva oxidu uhli\u010dit\u00e9ho do atmosf\u00e9ry <\/a>, ke\u010f uhl\u00edk ulo\u017een\u00fd v chaluh\u00e1ch zoxidoval.<\/p>\n

\"Obr\u00e1zok<\/a>
Obr\u00e1zok 6. Chaluhov\u00fd les, Britsk\u00e1 Kolumbia (foto. M. Hromada)<\/figcaption><\/figure>\n

A ani to e\u0161te nie je koniec pr\u00edbehu. Teraz sa zd\u00e1, \u017ee lov ve\u013er\u00fdb m\u00f4\u017ee by\u0165 hlavnou pr\u00ed\u010dinou miznutia kondora kalifornsk\u00e9ho<\/a>. Kondor sa pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho \u0161pecializoval na po\u017eieranie m\u0155tvych vyplaven\u00fdch tiel ve\u013er\u00fdb. Ke\u010f\u017ee ve\u013eryby vymizli, kondory pri\u0161li o hlavn\u00fd zdroj potravy, a boli n\u00faten\u00e9 \u017eivi\u0165 sa uhynut\u00fdmi suchozemsk\u00fdmi \u017eivo\u010d\u00edchmi. Niektor\u00e9 tieto zdochliny poch\u00e1dzaj\u00fa zo zvierat, ktor\u00e9 zastrelili lovci, no nedok\u00e1zali ich doh\u013eada\u0165. Konzum\u00e1cia olova z guliek a brokov je pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho jedn\u00fdm z d\u00f4vodov, pre\u010do ani mohutn\u00e9 paz\u00fary kondorom nesta\u010dia, aby sa udr\u017eali na pokraji priepasti vymierania.<\/p>\n

Kto by bol pomyslel, \u017ee vplyv lovu ve\u013er\u00fdb spust\u00ed tak\u00fa vlnu zmien v to\u013ek\u00fdch \u017eiv\u00fdch syst\u00e9moch? (Mimochodom, ne\u017e pri\u0161li do Ameriky \u013eudia, kondor patril medzi tie men\u0161ie zdochlino\u017erav\u00e9 vt\u00e1ky. Vyhynut\u00fd druh Aiolornis incredibilis<\/em> mal rozp\u00e4tie kr\u00eddel skoro 5 metrov a zob\u00e1k dlh\u00fd ako chlapova stupaj. Lebka in\u00e9ho dravca, Argentavis magnificens magnificens, <\/em>sa zatia\u013e e\u0161te nena\u0161la, no z n\u00e1jden\u00fdch kost\u00ed vypl\u00fdva, \u017ee mohol ma\u0165 rozp\u00e4tie kr\u00eddel 8 metrov <\/a>a v\u00e1\u017ei\u0165 75kg.<\/p>\n

A nejde len o ve\u013eryby. Ke\u010f fytoplankt\u00f3n napadn\u00fa drobn\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy, ktor\u00e9 sa n\u00edm \u017eivia, uvo\u013e\u0148uje chemick\u00fa l\u00e1tku zvan\u00fa dimetylsulfid<\/em>. T\u00e1to zl\u00fa\u010denina pri\u0165ahuje pred\u00e1tory, ktor\u00e9 sa \u017eivia \u017eivo\u010d\u00edchmi, po\u017eieraj\u00facimi fytoplakt\u00f3n. R\u00farkonosce, ako napr\u00edklad albatrosy, fulmary, b\u00farkovn\u00edky a v\u00edchrovn\u00edky, ktor\u00e9 maj\u00fa dobre vyvinut\u00fd \u010duch, dok\u00e1\u017eu dimetylsulfid odhali\u0165 a vyu\u017ei\u0165 jeho pr\u00edtomnos\u0165 na vyh\u013ead\u00e1vanie koristi. Nielen\u017ee to m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165 fytoplankt\u00f3nu chr\u00e1ni\u0165 sa pred svojimi lovcami, ale vt\u00e1ky, ktor\u00e9 sem pril\u00e1kal, ho vypr\u00e1zd\u0148ovan\u00edm po\u010das lovu pom\u00e1haj\u00fa aj pohnoji\u0165<\/a>.<\/p>\n

\"Obr\u00e1zok<\/a>
Obr\u00e1zok 7. Albatros s\u00e9piar, Nov\u00fd Z\u00e9land. (foto. M. Hromada)<\/figcaption><\/figure>\n

Je tu e\u0161te jeden zvrat. Zd\u00e1 sa, \u017ee dimetylsulfid zohr\u00e1va v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu pri tvorbe obla\u010dnosti na mori. Preto\u017ee hladina mora je tmav\u00e1 a mraky s\u00fa biele, \u010d\u00edm v\u00e4\u010d\u0161ia je obla\u010dnos\u0165, t\u00fdm viac slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia sa odr\u00e1\u017ea sp\u00e4\u0165 do vesm\u00edru. Napadnut\u00fd fytoplankt\u00f3n teda m\u00f4\u017ee pom\u00e1ha\u0165 ochladzova\u0165 plan\u00e9tu.<\/p>\n

\"Obr\u00e1zok<\/a>
Obr\u00e1zok 8. V\u00edchrovn\u00edk novoz\u00e9landsk\u00fd (foto. M. Hromada)<\/figcaption><\/figure>\n

Aj na s\u00fa\u0161i n\u00e1jdeme podobn\u00e9 procesy. Predt\u00fdm, ne\u017e sa v 60. rokoch 20. storo\u010dia rozbehli seri\u00f3zne ochran\u00e1rske snahy, klesol po\u010det pakon\u00ed hrivnat\u00fdch v Serengeti z asi 1,2 mili\u00f3na na 300 000. V\u00fdsledok bol podobn\u00fd predpokladan\u00e9mu mechanizmu zni\u010denia v\u00e4\u010d\u0161iny austr\u00e1lskeho da\u017e\u010fov\u00e9ho lesa. Ako sa hromadila such\u00e1 tr\u00e1va a in\u00e9 rastlinstvo, ktor\u00e9 by inak pakone sp\u00e1sli, po\u017eiare spusto\u0161ili ka\u017edoro\u010dne zhruba 80% rozlohy Serengeti.<\/a><\/p>\n

\"Obr\u00e1zok<\/a>
Obr\u00e1zok 9. Ve\u010dern\u00e1 savana pod Kilimand\u017e\u00e1rom (Foto. M. Hromada)<\/figcaption><\/figure>\n

Ke\u010f sa st\u00e1da pakon\u00ed za\u010dali zotavova\u0165, frekvencia po\u017eiarov klesla a do p\u00f4dy sa dost\u00e1va viac \u017eiv\u00edn z trusu. Serengeti sa zmenilo z \u010dist\u00e9ho zdroja uhl\u00edka na z\u00e1sobn\u00edk uhl\u00edka; zmena sa rovn\u00e1 celej s\u00fa\u010dasnej produkcii oxidu uhli\u010dit\u00e9ho spa\u013eovan\u00edm fos\u00edlnych pal\u00edv vo v\u00fdchodnej Afrike.<\/a><\/p>\n

\"Obr\u00e1zok<\/a>
Obr\u00e1zok 10. St\u00e1do pakon\u00ed p\u00e1sav\u00fdch, Ke\u0148a (foto: M. Hromada).<\/figcaption><\/figure>\n

Ale je d\u00f4le\u017eit\u00e9 nerobi\u0165 pr\u00edli\u0161 \u010falekosiahle z\u00e1very z jedn\u00e9ho pr\u00edkladu. V in\u00fdch \u010dastiach sveta m\u00f4\u017eu pas\u00face sa zvierat\u00e1 zvy\u0161ova\u0165 produkciu sklen\u00edkov\u00fdch plynov. Dom\u00e1ce hospod\u00e1rske zvierat\u00e1 s\u00fa v\u00fdznamnou pr\u00ed\u010dinou glob\u00e1lneho otep\u013eovania. Podobne aj niektor\u00e9 divok\u00e9 bylino\u017eravce. Ako vzr\u00e1stli po\u010dty losov v Kanade, \u010diasto\u010dne v d\u00f4sledku vyhubenia ich pred\u00e1torov \u013eu\u010fmi, cel\u00fdm radom zlo\u017eit\u00fdch vplyvov na veget\u00e1ciu aj p\u00f4dny kryt prispeli k prudk\u00e9mu zn\u00ed\u017eeniu ukladania uhl\u00edka v bore\u00e1lnych lesoch. Pod\u013ea jedn\u00e9ho odhadu je rozdiel v ukladan\u00ed uhl\u00edka medzi oblas\u0165ami s vysok\u00fdm a n\u00edzkym stavom losov od 42 do 95% oxidu uhli\u010dit\u00e9ho<\/a>, ktor\u00fd Kanada produkuje spa\u013eovan\u00edm fos\u00edlnych pal\u00edv. Ak by sme teda umo\u017enili n\u00e1vrat a zotavenie vlkov, mohlo by to ma\u0165 nesmierny vplyv na emisie sklen\u00edkov\u00fdch plynov v Kanade.<\/p>\n

 <\/p>\n

Nemali by sme si jednoducho predstavova\u0165, \u017ee vlky a ve\u013eryby a pakone, fytoplankt\u00f3n a vydry morsk\u00e9 sam\u00e9 o sebe dok\u00e1\u017eu zabr\u00e1ni\u0165 kolapsu kl\u00edmy, ktor\u00fd sp\u00f4sob\u00ed nekontrolovan\u00e9 spa\u013eovanie fos\u00edlnych pal\u00edv. Medziro\u010dn\u00fd pr\u00edrastok veget\u00e1cie sa nem\u00f4\u017ee vyrovna\u0165 spa\u013eovaniu fos\u00edlnych pal\u00edv, z ktor\u00fdch sa uvo\u013e\u0148uje uhl\u00edk, ukladaj\u00faci sa ka\u017edoro\u010dne po mnoho storo\u010d\u00ed. Ale ako za\u010d\u00edname tu\u0161i\u0165 tieto neo\u010dak\u00e1van\u00e9 d\u00f4sledky na\u0161ej ni\u010divej \u010dinnosti, m\u00e1me \u010fal\u0161\u00ed d\u00f4vod, aby sme za\u010dali s na\u0161ou plan\u00e9tou zaobch\u00e1dza\u0165 zodpovednej\u0161ie. V\u0161etko toti\u017e s\u00favis\u00ed so v\u0161etk\u00fdm.
\nBol by som ner\u00e1d, ak by sa ochrana vo\u013ene \u017eij\u00facich \u017eivo\u010d\u00edchov zredukovala na prepo\u010dty ich pr\u00edspevku k tvorbe sklen\u00edkov\u00fdch plynov. Existuj\u00fa predsa siln\u00e9 vn\u00fatorn\u00e9 d\u00f4vody pre ochranu sveta pr\u00edrody: preto\u017ee je \u00fa\u017easn\u00fd; preto\u017ee n\u00e1s obohacuje a je \u010darovn\u00fd; preto\u017ee pochopi\u0165, ako tieto n\u00e1dhern\u00e9 a zlo\u017eit\u00e9 syst\u00e9my funguj\u00fa, je ako prejs\u0165 br\u00e1nou do \u010darovn\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva.<\/p>\n

Ale to m\u00e1lo, \u010do u\u017e vieme o trofick\u00fdch kask\u00e1dach a ne\u010dakane zlo\u017eit\u00fdch vz\u0165ahoch, ktor\u00e9 ekol\u00f3gia odha\u013euje, nepochybne predznamen\u00e1va ove\u013ea hlb\u0161ie a bohat\u0161ie porozumenie, ktor\u00e9 prines\u00fa nadch\u00e1dzaj\u00face roky ekologick\u00e9ho v\u00fdskumu, pre ktor\u00fd je nevyhnutn\u00e9 nadchn\u00fa\u0165 nov\u00fa gener\u00e1ciu ekol\u00f3gov s otvorenou hlavou. Ekol\u00f3gia sa d\u00e1 \u0161tudova\u0165 s b\u00e1z\u0148ou pred na\u0161\u00edm svetom pln\u00fdm z\u00e1zrakov a s odhodlan\u00edm chr\u00e1ni\u0165 ho pred zni\u010den\u00edm.<\/p>\n

\u00a0www.monbiot.com<\/p>\n

George Monbiot <\/a>
\n<\/strong><\/p>\n

Preklad M. Hromada (mierne upraven\u00e9).<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Vz\u0165ahy medzi \u017eiv\u00fdmi organizmami a na\u0161ou plan\u00e9tou s\u00fa omnoho zlo\u017eitej\u0161ie a fascinuj\u00facej\u0161ie, ne\u017e sme si kedy dok\u00e1zali predstavi\u0165. Nasleduj\u00faci blog je o pozoruhodnej prepojenosti \u017eiv\u00fdch procesov na na\u0161ej malej plan\u00e9te. Ni\u010d z toho, \u010do robia \u013eudsk\u00e9 bytosti, ani ni\u010d, k \u010domu doch\u00e1dza vo svete pr\u00edrody, neprebieha v izol\u00e1cii. Nie je to tak d\u00e1vno, ke\u010f medzi … Pokra\u010dova\u0165 v \u010d\u00edtan\u00ed: V\u0161etko s\u00favis\u00ed so v\u0161etk\u00fdm…<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["post-155","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-zapisky-ekologa"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/155","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=155"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/155\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":173,"href":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/155\/revisions\/173"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=155"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=155"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/blog.fhpv.unipo.sk\/ecologistsnotebooks\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=155"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}