Mesiac: november 2015

Arménsko…. pre našincov možno málo známa, ale za to nesmierne krásna horská krajina…

Nachádza sa v juhozápadnej Ázií a jej priemerná nadmorská výška je približne 1 800 m nad morom.

Takúto krajinu sme mali možnosť navštíviť vďaka odbornej stáži na „Russian-Armenian (Slavonic) University“ (august – september 2015) spojenej s terénnym výskumom v oblasti južného Kaukazu. Preto naša prvá cesta viedla priamo na Univerzitu, kde nás milo privítali a kde sme si dohodli detaily terénnej časti našej stáže.

A terénny výskum sa mohol začať… Naši kolegovia nám podľa vopred dohodnutého plánu ukázali krásy Arménska ale hlavne zaujímavé lokality, na ktorých sme mohli zbierať vzorky. Celkovo sme ich počas takmer dvoch týždňov navštívili asi 50. Zbierali sme najmä vo vodných ekosystémoch a v okolí.

 

 

 

 

 

Popri práci sme spoznávali aj Arménsku prírodu. Zatiaľ čo okolie hlavného mesta Arménska – Jerevanu a ich najväčšieho jazera Sevanu bolo v tomto ročnom období suché, tak severnejšie oblasti nás prekvapili krásou sviežou zeleňou.

 

No nie len milovníci prírody ale aj milovníci kultúrnych a historických pamiatok si tu nájdu veľa objektov na obdiv. Určite medzi ne patria aj kláštory.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po návrate domov sme sa hneď pustili do triedenia a determinácie získaného materiálu, ale keďže sme získali veľké množstvo vzoriek, napredujeme pomaly. No už teraz môžeme povedať že sme priniesli desiatky nových druhov pre Arménsko a dokonca aj druhy nové pre vedu a nadviazali sme veľmi dobré kontakty pre budúcu spoluprácu v tejto nádhernej časti sveta.

 

Autori blogu: Jozef Oboňa a Peter Manko, Katedra ekológie FHPV PU

Táto práca bola realizovaná z projektu: Inovácia vzdelávacieho a výskumného procesu ekológie ako jednej z nosných disciplín vedomostnej spoločnosti (ITMS 26110230119), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

….alebo ako sa znovu objavila Nasiternella regia Riedel, 1914

 

 Nasiternella regia bola prvýkrát nájdená a popísaná Riedelom začiatkom 20. storočia, presne v roku 1914, na základne nálezu z Rumunska. Od tohto obdobia sa našlo ešte v priebehu niekoľkých rokov pár exemplárov v Albánsku a v Rakúsku, avšak dokopy sa dal počet nájdených exemplárov tvoriacich celosvetovú zbierku druhu spočítať na prstoch jednej ruky. Od polovice 20. storočia sa po tomto najväčšom druhu čeľade Pediciidae akoby zľahla zem…

Ak sa pridŕžame pravidiel Svetovej únie ochrany prírody (IUCN): druh sa považuje za vyhynutý, ak nebol jeho živý jedinec pozorovaný minimálne 50 rokov, by sme mohli tento druh považovať za vyhynutý (EX z angl. extinct).

No vďaka novým nálezom tohto pozoruhodného druhu zo Slovenska a Rumunska vieme, že to tak nie je. Zaujímavé je, že okrem toho, že druh existoval, sa o ňom do dnes nevedelo prakticky nič. Nebola známa larva a ani kukla, dokonca sa ani netušilo kde by mohol žiť…

Dnes už ale vieme pomerne dosť (viac info tu a tu), no zďaleka nie všetko. Nasiternella regia je počas svojho života úzko spätá s dendrotelmami, čiže so zavodnenými dutinami v stromoch, spravidla v suchších a teplejších oblastiach. Larvy predstavujú doposiaľ neznámeho „top“ predátora ekosystémov dendroteliem. Rovnako sa v dendrotelmách aj kuklí a jej dospelce trávia väčšinu svojho života rovnako v týchto ekosystémoch. Bahniarka dendrotelmová je pravdepodobne aktívna mimo dňa. Aj keď je pomerne veľká a má teda aj patrične veľké krídla (až 2,5 cm dlhé), je veľmi zlý letec. Dodnes nie je jasné ako si vyhľadáva partnera a nové biotopy – dendrotelmy, pretože bola takmer vždy pozorovaná iba pri chôdzi a nie pri lete.

Jej tajuplný život, ktorý takmer celý trávi v dutinách stromov, je zabezpečil ochranu pred predátormi a pravdepodobne jej pomohol zotrvať bez povšimnutia až dodnes. Otázne však je, aké má šance na prežitie, pretože dutiny v stromoch sa považujú za znak „chorého“ stromu a takéto stromy sú vo väčšine hospodársky využívaných lesov nežiadúce…

 

Keby sme si to mali zhrnúť….

 Z celého sveta je známych len niekoľko jedincov tohto druhu, ktoré sa dajú spočítať na prstoch troch rúk. Najväčšia živá populácia tohto druhu je momentálne známa len zo Slovenska (plus náhodne odchytený exemplár je publikovaný aj z Rumunska). Ostáva nám preto už len dúfať, že je Nasiternella regia bežnejšia a vyskytuje sa na viacerých lokalitách. Avšak vďaka svojmu tajuplnému životu uniká našej pozornosti. Rovnako aj vďaka tejto bahniarke by sme mali omnoho viac dbať na to, aby v našich lesoch zostávali aj staré stromy, ktoré sú vhodným biotopom pre mnohé cenné, vzácne a ohrozené druhy.

Autor blogu: Jozef Oboňa, Katedra ekológie FHPV PU