Mesiac: september 2022

Hoci tu nie sú dlho, mikroplasty si našli cestu takmer do každého ekosystému na našej planéte. Boli objavené v pôde, v riekach, v našich potravinách a balenej vode a dokonca aj v ľudskom tele. Nedávno tím výskumníkov z Prešovskej univerzity po prvýkrát objavil mikroplasty aj vo vode zachytenej v pazuchách listov rastlín – v tzv. fytotelmách.

Katarína Fogašová, Peter Manko a Jozef Oboňa z Prešovskej univerzity (Slovensko), pôvodne skúmali na východnom Slovensku, organizmy žijúce vo fytotelmách na rastlinách rodu Dipsacus (po slovensky tzv. štetky).

Tieto rastliny majú charakteristické protistojné listy, ktoré vyrastajú na stonke nad sebou v niekoľkých úrovniach. Keď zvierajú stonku, vytvárajú pohárovité štruktúry, ktoré zbierajú vodu, známe tiež ako fytotelmy.

“Fytotelmy na štetkách sú pomerne bežným, no prehliadaným vodným mikrokozmom s veľmi krátkodobým výskytom len 3 až 4 mesiace.“

Na ich prekvapenie našli rôzne sfarbené úlomky a vlákna, niektoré dosahujúce dĺžku 2,4 mm, ktoré boli identifikované ako mikroplasty.

“Tieto fytotelmy sú veľmi malé a majú krátku životnosť,“ píšu vedci vo svojom článku, ktorý bol uverejnený v časopise BioRisk.

“Otázkou teda je, ako boli kontaminované mikroplastmi?”

V skúmanej oblasti sa nenašli žiadne zdroje kontaminantov, takže fragmenty a vlákna s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú zo znečistenej atmosféry. Ďalšou teóriou je, že slimáky ich mohli preniesť z pôdy alebo z iných rastlín, na alebo vo svojich telách.

“Prvý nález mikroplastov vo fytotelmách je ďalším dôkazom toho, že kontaminácia tohto druhu sa šíri rôznymi cestami a pravdepodobne žiadne prostredie na Zemi nie je bezpečné, čo samozrejme robí náš objav dosť skľučujúcim” hovoria výskumníci.

“Na druhej strane, výsledky nášho výskumu fytoteliem, ako veľmi nezvyčajného a vysoko špecifického prírodného prostredia, ponúkajú množstvo možností využitia pri výskume časopriestorových charakteristík šírenia mikroplastického znečistenia a jeho potenciálneho vplyvu na samotné rastliny, ako aj organizmy na ne viazané ekologickými vzťahmi.”

Naznačujú, že kvôli ich množstvu a teoretickej schopnosti zachytávať mikroplasty niekoľkými spôsobmi z prostredia by fytotelmy na štetkách mohli byť dobrým indikátorom prítomnosti mikroplastov.

“Naša publikácia teda prináša nielen prvý objav kontaminácie mikroplastov biotopov tohto typu, ale aj prvý návrh nového prístupu k využívaniu fytoteliem a podobných mikroekosystémov, ktoré poskytujú rastliny (alebo umelo vytvorené), ako bioindikátorov prítomnosti mikroplastov v životnom prostredí, možné zdroje a cesty ich šírenia prostredím a časopriestorové zmeny v kontaminácii mikroplastami.”

Zdroj:

Fogašová K, Manko P, Oboňa J (2022) The first evidence of microplastics in plant-formed fresh-water micro-ecosystems: Dipsacus teasel phytotelmata in Slovakia contaminated with MPs. BioRisk 18: 133-143. https://doi.org/10.3897/biorisk.18.87433

doc. Ruslan Mariychuk

21. augusta 2022

Medzinárodná spolupráca medzi Fakultou chémie Národnej univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve (Ukrajina) a Fakultou humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove (Slovensko) má dlhoročné základy vďaka spoločnej práci vedcov v smere „zelenej“ chémie a vznikla bilaterálnou Zmluvou o spolupráci medzi fakultami v roku 2014.

Významným príspevkom k vedeckému partnerstvu bola grantová podpora akademickej výmeny učiteľov a študentov na stáže a štúdium v rámci programu Erasmus+ KA107 v rokoch 2019 – 2022. Napriek výzvam posledných rokov súvisiacich s pandémiou a najmä v mimoriadne napätom vojnovom období pre Ukrajinu, spolu s úsilím vedenia našich univerzít, fakúlt, ako aj pedagógov a koordinátorov programu Erasmus+, sú hlavné úlohy splnené.

V septembri 2021 si študenti chemickej fakulty Národnej univerzity Tarasa Ševčenka na Ukrajine vypočuli prednášky a zúčastnili sa praktických hodín učiteľov Prešovskej univerzity – vedúceho Katedry ekológie doc. Ruslana Mariychuka a vedeckej pracovníčky Dr. Romany Smolkovej.

Prednáškový materiál bol venovaný modernému smeru – „zelenej“ syntéze nanomateriálov a metódam ich výskumu. Následne v marci až júli 2022 študenti 1. ročníka magisterského štúdia chemickej fakulty Tetyana Brudko, Maryna Korobeynyk, Anastasia Lunyo, Oleksandra Ratush a Angelina Tsipileva dostali možnosť absolvovať stáž a získať praktické zručnosti v tomto smere v laboratóriách Prešovskej univerzity. Taktiež v jarnom semestri 2022 v rámci programu akademickej mobility Erasmus+ Nadiya Diyuk, študentka 1. ročníka magisterského štúdia chemickej fakulty Tarasa Ševčenka KNU absolvovala študijný pobyt v Prešove, a Anatolij Samborskyi, študent bakalárskeho štúdia Fakulty humanitných a prírodných vied z Prešovskej univerzity, študoval v Kyjeve.

Spätná väzba študentov Chemickej fakulty o štúdiu a stáži:

Bc. Nadija Diyuk:

Môj študijný pobyt sa začal vo februári a trval 5 mesiacov. Počas tejto doby som absolvovala niekoľko nových predmetov a venovala sa vedecko-výskumnému projektu. A vďaka tejto kombinácii som mala možnosť najskôr získať teoretické poznatky z oblasti zelenej chémie, nanochémie a nanotechnológií a následne ich aplikovať pri realizácii výskumného projektu, a to syntézy kovových nanočastíc, najmä zlata a platiny. Veľmi sa mi páčilo výučba vedeckých predmetov na Prešovskej univerzite. Každá hodina bola sprevádzaná prezentáciou a často boli ponúkané rôzne praktické úlohy, ktoré veľmi pomohli pri osvojovaní učiva. Počas realizácie výskumného projektu doc. Ruslan Mariychuk ako vedecký supervízor vždy pomohol, no zároveň dal pri experimente potrebnú „slobodu“, vďaka čomu som podľa mňa získal viac praktických zručností. Za zmienku tiež stojí, že počas štúdia a života na Slovensku som mal možnosť zdokonaliť sa v angličtine, nadviazať nové kontakty najmä so študentmi z iných krajín a, samozrejme, dozvedieť sa viac o kultúre a životnom štýle iných štátov. Som celkom spokojná, že som mala možnosť zúčastniť sa programu Erasmus+ a zároveň by som sa chcela poďakovať oddeleniu akademických mobilít za pomoc pri organizácii tohto pobytu.

Bc. Tatiana Brudko:

Erasmus+ je skvelá príležitosť spoznať život študentov v iných krajinách. Mala som takú možnosť, tri mesiace som bola na stáži na Prešovskej univerzite na Slovensku. Hoci je Slovensko susednou krajinou, nikdy som si nevedela predstaviť, aká odlišná je forma vzdelávania študentov a celkovo spôsob života ľudí. Čo sa týka štúdia, rozvrh študentov je tu oveľa voľnejší a podľa mňa aj menšia záťaž. Väčšina študentov pracuje od prvého ročníka, nerobí im problém skĺbiť prácu so štúdiom. Taktiež som mala možnosť pracovať v laboratóriu s doktorandmi z Tuniska, bolo tiež zaujímavé dozvedať sa, ako sa učia. Mňa osobne tu ich výskumná činnosť veľmi zaujala, pretože pracovali s pesticídmi a s tým súvisí aj moja vedecká práca na katedre analytickej chémie Kyjevskej národnej univerzity Tarasa Ševčenka. Nemenej zaujímavá bola aj moja výskumná činnosť v Prešove, pracovala som v dobre vybavenom laboratóriu Unipolab: zaoberala som sa „zelenou“ syntézou kovových nanočastíc pod vedením doc. Ruslana Mariychuka. Som mu úprimne vďačná, že to bol práve on, kto ma tak blízko priviedol k nanochémii, pretože v tejto oblasti chémie som mal najmenej skúseností. Počas stáže som sa výrazne zdokonalila v práci na chemických zariadeniach, venovala sa výskumnej práci a samozrejme pracovala v tíme. Čo sa týka našej mimolaboratórnej práce, teda voľného času, o tom sa dá písať donekonečna dlho vďaka nášmu školiteľovi doc. Mariychukovi! Niekoľkokrát sme išli do Tatier, ale videli sme nové lokality a zakaždým sme objavili novú krajinu. Zoznámili sme sa s národnými jedlami, slovenská kuchyňa je veľmi chutná a trochu podobná ukrajinskej. Taktiež, keďže Slovensko nie je rozlohou príliš veľké, je ľahké sa dostať do ktorejkoľvek susednej krajiny, kde nie sú o nič menej zaujímavé a zaujímavé miesta. Jeden z víkendov sme teda strávili v Krakove, Varšave a Viedni! Erasmus+ preto nie je len príležitosťou študovať v zahraničí. Tento program poskytuje oveľa viac príležitostí, v prvom rade je to skúsenosť zo života v zahraničí. Som úprimne vďačná každému, kto mi dal takúto príležitosť a každý deň na Slovensku som prežila veselo a nezabudnuteľne!

Bc. Anastasia Luno:

Nastal čas zhrnúť našu stáž na Slovensku, na Univerzite v Prešove v rámci programu Erasmus+. V Prešove sme strávili tri mesiace, takže sme získali nielen skúsenosti s prácou v laboratóriu, nielen nové vedomosti a odborné zručnosti, ale zoznámili sme sa aj s mentalitou a  spôsobom života na Slovensku, navštívili známe miesta a, samozrejme, mali príležitosť komunikovať so študentmi z iných krajín. Táto stáž nám dala možnosť venovať sa výskumu v modernom smere chémie, ako je nanochémia, a čo je najdôležitejšie, pracovali sme na ekologicky bezpečných metódach syntézy nanočastíc rôznych kovov. Chemický priemysel má značný vplyv na okolitý svet, preto je dnes vývoj ekologicky bezpečných pracovných metód veľmi dôležitý. Nanochémia je moderná veda, ktorá sa rýchlo rozvíja vďaka jedinečným vlastnostiam nanoobjektov a môže sa využívať používa sa v rôznych oblastiach. Takže venovať sa výskumu v tejto oblasti je veľmi zaujme. Ale stáž, ako som už povedala, nie je len práca v laboratóriu, je to ponorenie sa do atmosféry mesta, v ktorom žijete, komunikácia s ľuďmi, takže po práci v laboratóriu sme sa prechádzali útulnými, pokojnými uličkami z Prešova a užili si výhľad na mesto a okolité hory. Náš gestor nám cez víkend ukázal Tatry, horské plesá a vodopády, ktorých vznešenosť a krása ostane v našich spomienkach a na našich fotografiách J. Takže ďakujem za nové vedomosti a zručnosti, obrovské množstvo nových skúseností a dojmov, chcem povedať, že to bolo jednoducho úžasné! Zmienka o našej stáži nám prináša len úsmev a hrejivé spomienky.

Bc. Maryna Korobeynyk:

Program Erasmus+ je príležitosťou pre učiteľov na výmenu odborných skúseností a pre študentov, ako ich získať, nadviazať novú komunikáciu, prekonať jazykovú bariéru a rozšíriť si svoje možnosti. Takouto zaujímavou skúsenosťou bola pre mňa stáž na Prešovskej univerzite. V prvom rade mi to otvorilo takú novú vedu, akou je nanochémia v praktickej verzii: podieľala som sa na syntéze nanočastíc zlata a paládia určitého tvaru pomocou „zelených metód“, hľadala som stravne kombinácie reakčných zmesi, upravovala podmienky syntézy. Po druhé, získala som skúseností v komunikácie s veľkým množstvom študentov, ktorí prišli na stáž, ktorí študujú na tejto univerzite, čo mi dalo príležitosť zdokonaliť sa v jazykoch. Do tretice je to úžasná, priateľská a veľmi príjemná atmosféra, ktorá tu vládne a možnosť stráviť voľný čas vo veľmi nezvyčajných a krásnych kútoch Slovenska. Veľmi ma teší, že som sa dostala na stáž na Univerzitu Prešov v rámci programu Erasmus+.

Bc. Alexandra Ratush:

Na Slovensku som bývala 3 mesiace, stážovala som v rámci programu Erasmus+ na Univerzite v Prešove. Bol to jedinečný zážitok, pretože to bolo prvýkrát, čo som bol na dlhší čas mimo domova. Prešov je relatívne malý, hoci je s 90-tisíc obyvateľmi tretím najväčším mestom Slovenska. V štvrtiach postavených v druhej polovici 20. stor. ukrýva malé krásne staré centrum mesta. Čo sa týka zábavy, centrum mesta býva večer často opustené, no v študentskom Campuse je vždy živo. Na území Campusu, ktorý sa tiahne pozdĺž riečneho kanála, sa nachádza veľká zelená plocha (štvrť), kde môžete študovať na čerstvom vzduchu, športovať alebo relaxovať. Malebné výhľady, ktoré sa otvárajú z okien univerzity, sú veľmi pôsobivé. Na Prešovskej univerzite sme sa zaoberali ekologickou syntézou kovových nanočastíc. Nikdy predtým som sa nanochémiou nezaoberala, takže moja prvá skúsenosť bola veľmi zaujímavá. Nie všetky experimenty fungovali na prvýkrát, takže bolo o čom premýšľať. Trénovalo to zručnosti mojej budúcej profesie chemika. S pomocou nášho gestora Ruslana Mariychuka sa podarilo veľmi rýchlo nájsť spôsoby riešenia niektorých problémov a smerov pohybu v ďalších experimentoch. Počas môjho pobytu na Slovensku som stihla vidieť veľa zaujímavých miest krajiny: navštívila som Tatry, absolvovala túru v Národnom parku Slovenský raj a mala som šťastie navštíviť aj neďalekú Viedeň a Krakov. Bolo zaujímavé naučiť sa pár slov po slovensky, komunikovať s domácimi. Angličtina na Slovensku stále nie je veľmi rozšírená. Veľký počet ukrajinských študentov v meste mi umožnil komunikovať v rodnom jazyku. Na záver, stáž Erasmus+ je nenahraditeľná skúsenosť, ktorú by som odporučila všetkým, ktorí chcú získať nové skúsenosti do života, zlepšiť si zručnosti, spoznať nových ľudí a kultúru inej krajiny.

Bc. Angelina Tsypileva:

Stáž Erasmus+ bola pre mňa a mojich kolegov veľkou skúsenosťou. Tento program nám pomohol veľa sa naučiť, osvojiť si mnohé zručnosti, nadobudnúť nové vedomosti, ale aj spoznať kultúru Slovenska a poučiť sa zo skúseností iných zahraničných študentov. Hlavným smerom môjho výskumu bola „zelená“ syntéza kovových nanočastíc. Práca pod vedením doc. Ruslana Mariychuka bola pre mňa veľmi prínosná a zaujímavá, bola to skvelá skúsenosť, ktorá mi umožnila lepšie získať vedomosti a zručnosti v oblasti nanochémie. Popri produktívnej práci v laboratóriu sme mali skvelú príležitosť vo voľnom čase vidieť všetky krásy Slovenska a cestovať po Európe. Vďaka nášmu vedeckému školiteľovi Ruslanovi Mariychukovi, ktorý pre nás často organizoval výlety do hôr, zoznámil nás s kultúrou Slovenska a organizoval nám nielen prácu v laboratóriu, ale aj voľný čas! Mali sme tiež možnosť komunikovať s ostatnými študentmi, ktorí tiež prišli na stáž, čo nám umožnilo vymeniť si skúsenosti, dozvedieť sa viac o štúdiu v iných krajinách a zlepšiť naše komunikačné schopnosti v angličtine. Erasmus+ je teda skvelý program, ktorý umožňuje študentom získať nové vedomosti a zručnosti, spoznať život v inej krajine, cestovať a objavovať svet!