Prvý objav mikroplastov vo fytotelmách

Hoci tu nie sú dlho, mikroplasty si našli cestu takmer do každého ekosystému na našej planéte. Boli objavené v pôde, v riekach, v našich potravinách a balenej vode a dokonca aj v ľudskom tele. Nedávno tím výskumníkov z Prešovskej univerzity po prvýkrát objavil mikroplasty aj vo vode zachytenej v pazuchách listov rastlín – v tzv. fytotelmách.

rastliny rodu Dipsacus

Katarína Fogašová, Peter Manko a Jozef Oboňa z Prešovskej univerzity (Slovensko), pôvodne skúmali na východnom Slovensku, organizmy žijúce vo fytotelmách na rastlinách rodu Dipsacus (po slovensky tzv. štetky).

Tieto rastliny majú charakteristické protistojné listy, ktoré vyrastajú na stonke nad sebou v niekoľkých úrovniach. Keď zvierajú stonku, vytvárajú pohárovité štruktúry, ktoré zbierajú vodu, známe tiež ako fytotelmy.

“Fytotelmy na štetkách sú pomerne bežným, no prehliadaným vodným mikrokozmom s veľmi krátkodobým výskytom len 3 až 4 mesiace.“

fytotelma – vodou naplnená listová pazucha

Na ich prekvapenie našli rôzne sfarbené úlomky a vlákna, niektoré dosahujúce dĺžku 2,4 mm, ktoré boli identifikované ako mikroplasty.

“Tieto fytotelmy sú veľmi malé a majú krátku životnosť,“ píšu vedci vo svojom článku, ktorý bol uverejnený v časopise BioRisk.

“Otázkou teda je, ako boli kontaminované mikroplastmi?”

V skúmanej oblasti sa nenašli žiadne zdroje kontaminantov, takže fragmenty a vlákna s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú zo znečistenej atmosféry. Ďalšou teóriou je, že slimáky ich mohli preniesť z pôdy alebo z iných rastlín, na alebo vo svojich telách.

“Prvý nález mikroplastov vo fytotelmách je ďalším dôkazom toho, že kontaminácia tohto druhu sa šíri rôznymi cestami a pravdepodobne žiadne prostredie na Zemi nie je bezpečné, čo samozrejme robí náš objav dosť skľučujúcim” hovoria výskumníci.

mikropasty

“Na druhej strane, výsledky nášho výskumu fytoteliem, ako veľmi nezvyčajného a vysoko špecifického prírodného prostredia, ponúkajú množstvo možností využitia pri výskume časopriestorových charakteristík šírenia mikroplastického znečistenia a jeho potenciálneho vplyvu na samotné rastliny, ako aj organizmy na ne viazané ekologickými vzťahmi.”

Naznačujú, že kvôli ich množstvu a teoretickej schopnosti zachytávať mikroplasty niekoľkými spôsobmi z prostredia by fytotelmy na štetkách mohli byť dobrým indikátorom prítomnosti mikroplastov.

“Naša publikácia teda prináša nielen prvý objav kontaminácie mikroplastov biotopov tohto typu, ale aj prvý návrh nového prístupu k využívaniu fytoteliem a podobných mikroekosystémov, ktoré poskytujú rastliny (alebo umelo vytvorené), ako bioindikátorov prítomnosti mikroplastov v životnom prostredí, možné zdroje a cesty ich šírenia prostredím a časopriestorové zmeny v kontaminácii mikroplastami.”

Zdroj:

Fogašová K, Manko P, Oboňa J (2022) The first evidence of microplastics in plant-formed fresh-water micro-ecosystems: Dipsacus teasel phytotelmata in Slovakia contaminated with MPs. BioRisk 18: 133-143. https://doi.org/10.3897/biorisk.18.87433