Perla južného Kaukazu

Arménsko…. pre našincov možno málo známa, ale za to nesmierne krásna horská krajina…

Nachádza sa v juhozápadnej Ázií a jej priemerná nadmorská výška je približne 1 800 m nad morom.

Malebná Arménska horská krajina
Malebná Arménska horská krajina

Takúto krajinu sme mali možnosť navštíviť vďaka odbornej stáži na „Russian-Armenian (Slavonic) University“ (august – september 2015) spojenej s terénnym výskumom v oblasti južného Kaukazu. Preto naša prvá cesta viedla priamo na Univerzitu, kde nás milo privítali a kde sme si dohodli detaily terénnej časti našej stáže.

Levon, Jožo, Ľuboš, Peter, prof. Javrujan, Veronika, prof. Vardapejtan a ArturJavrujan
Levon, Jožo, Ľuboš, Peter, prof. Javrujan, Veronika, prof. Vardapejtan a Artur Javrujan

A terénny výskum sa mohol začať… Naši kolegovia nám podľa vopred dohodnutého plánu ukázali krásy Arménska ale hlavne zaujímavé lokality, na ktorých sme mohli zbierať vzorky. Celkovo sme ich počas takmer dvoch týždňov navštívili asi 50. Zbierali sme najmä vo vodných ekosystémoch a v okolí.

Jožo a Ľuboš pripravení na zber
Jožo a Ľuboš pripravení na zber

 

Jožo loví muchy a iný okrídlený hmyz
Jožo loví muchy a iný okrídlený hmyz

 

Peter a Ľuboš zbierajú larvy vodných bezstavovcov
Peter a Ľuboš zbierajú larvy vodných bezstavovcov

 

Peter smýka hmyz
Peter smýka hmyz

 

Peter a Ľuboš intenzívne pracujú (aspoň Peter)
Peter a Ľuboš intenzívne pracujú (aspoň Peter)

 

A zase len práca (Jožo a Ľuboš)
A zase len práca (Jožo a Ľuboš)

Popri práci sme spoznávali aj Arménsku prírodu. Zatiaľ čo okolie hlavného mesta Arménska – Jerevanu a ich najväčšieho jazera Sevanu bolo v tomto ročnom období suché, tak severnejšie oblasti nás prekvapili krásou sviežou zeleňou.

Peter a Ľuboš obdivujú prírodu (alebo fotografujúceho Joža?)
Peter a Ľuboš obdivujú prírodu (alebo fotografujúceho Joža?)

 

Peter a v pozadí Ararat
Peter a v pozadí Ararat

No nie len milovníci prírody ale aj milovníci kultúrnych a historických pamiatok si tu nájdu veľa objektov na obdiv. Určite medzi ne patria aj kláštory.

Chrám Garni
Chrám Garni

 

Pozoruhodné vulkanické prírodné scenérie – takzvaná „skala symfónie“, alebo „organ“
Pozoruhodné vulkanické prírodné scenérie – takzvaná „skala symfónie“, alebo „organ“

 

Sevan – najväčšie jazero Arménska
Sevan – najväčšie jazero Arménska

 

Kláštor Sevanavank
Kláštor Sevanavank

 

Peter a Ľuboš na „trojtisícovke“
Peter a Ľuboš na „trojtisícovke“

 

Neznámy opustený chrám ďaleko od civilizácie
Neznámy opustený chrám ďaleko od civilizácie

 

Cesty severozápadného Arménska
Cesty severozápadného Arménska

 

Ranná hmla severozápadného Arménska
Ranná hmla severozápadného Arménska

 

Bohaté náleziská obsidiánu severne od Jerevanu
Bohaté náleziská obsidiánu severne od Jerevanu

 

Posledná „náladovka“ z Arménska
Posledná „náladovka“ z Arménska

 

Po návrate domov sme sa hneď pustili do triedenia a determinácie získaného materiálu, ale keďže sme získali veľké množstvo vzoriek, napredujeme pomaly. No už teraz môžeme povedať že sme priniesli desiatky nových druhov pre Arménsko a dokonca aj druhy nové pre vedu a nadviazali sme veľmi dobré kontakty pre budúcu spoluprácu v tejto nádhernej časti sveta.

 

Autori blogu: Jozef Oboňa a Peter Manko, Katedra ekológie FHPV PU

Táto práca bola realizovaná z projektu: Inovácia vzdelávacieho a výskumného procesu ekológie ako jednej z nosných disciplín vedomostnej spoločnosti (ITMS 26110230119), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Pozoruhodný príbeh bahniarky dendrotelmovej….

….alebo ako sa znovu objavila Nasiternella regia Riedel, 1914

 

 Nasiternella regia bola prvýkrát nájdená a popísaná Riedelom začiatkom 20. storočia, presne v roku 1914, na základne nálezu z Rumunska. Od tohto obdobia sa našlo ešte v priebehu niekoľkých rokov pár exemplárov v Albánsku a v Rakúsku, avšak dokopy sa dal počet nájdených exemplárov tvoriacich celosvetovú zbierku druhu spočítať na prstoch jednej ruky. Od polovice 20. storočia sa po tomto najväčšom druhu čeľade Pediciidae akoby zľahla zem…

Ak sa pridŕžame pravidiel Svetovej únie ochrany prírody (IUCN): druh sa považuje za vyhynutý, ak nebol jeho živý jedinec pozorovaný minimálne 50 rokov, by sme mohli tento druh považovať za vyhynutý (EX z angl. extinct).

No vďaka novým nálezom tohto pozoruhodného druhu zo Slovenska a Rumunska vieme, že to tak nie je. Zaujímavé je, že okrem toho, že druh existoval, sa o ňom do dnes nevedelo prakticky nič. Nebola známa larva a ani kukla, dokonca sa ani netušilo kde by mohol žiť…

Dnes už ale vieme pomerne dosť (viac info tu a tu), no zďaleka nie všetko. Nasiternella regia je počas svojho života úzko spätá s dendrotelmami, čiže so zavodnenými dutinami v stromoch, spravidla v suchších a teplejších oblastiach. Larvy predstavujú doposiaľ neznámeho „top“ predátora ekosystémov dendroteliem. Rovnako sa v dendrotelmách aj kuklí a jej dospelce trávia väčšinu svojho života rovnako v týchto ekosystémoch. Bahniarka dendrotelmová je pravdepodobne aktívna mimo dňa. Aj keď je pomerne veľká a má teda aj patrične veľké krídla (až 2,5 cm dlhé), je veľmi zlý letec. Dodnes nie je jasné ako si vyhľadáva partnera a nové biotopy – dendrotelmy, pretože bola takmer vždy pozorovaná iba pri chôdzi a nie pri lete.

Dendrotelma : malý vodný ekosystém v stromoch
Dendrotelma : malý vodný ekosystém v stromoch
detail – pohľad do dendrotelmy
Detail – pohľad do dendrotelmy
Nasiternella regia v dendrotelme
Nasiternella regia v dendrotelme

Jej tajuplný život, ktorý takmer celý trávi v dutinách stromov, je zabezpečil ochranu pred predátormi a pravdepodobne jej pomohol zotrvať bez povšimnutia až dodnes. Otázne však je, aké má šance na prežitie, pretože dutiny v stromoch sa považujú za znak „chorého“ stromu a takéto stromy sú vo väčšine hospodársky využívaných lesov nežiadúce…

Nasiternella regia najväčší zástupca čeľade Pediciidae
N. regia najväčší zástupca čeľade Pediciidae
Nasiternella regia kopulácia
         N. regia kopulácia

 

Keby sme si to mali zhrnúť….

 Z celého sveta je známych len niekoľko jedincov tohto druhu, ktoré sa dajú spočítať na prstoch troch rúk. Najväčšia živá populácia tohto druhu je momentálne známa len zo Slovenska (plus náhodne odchytený exemplár je publikovaný aj z Rumunska). Ostáva nám preto už len dúfať, že je Nasiternella regia bežnejšia a vyskytuje sa na viacerých lokalitách. Avšak vďaka svojmu tajuplnému životu uniká našej pozornosti. Rovnako aj vďaka tejto bahniarke by sme mali omnoho viac dbať na to, aby v našich lesoch zostávali aj staré stromy, ktoré sú vhodným biotopom pre mnohé cenné, vzácne a ohrozené druhy.

Autor blogu: Jozef Oboňa, Katedra ekológie FHPV PU

Expedícia Uh (Už) 2015

Na Ukrajine Už, na Slovensku Uh. Zaujímavá rieka ukrajinsko–slovenského pohraničia. Objekt nášho výskumu zameraného na inventarizáciu druhov a biodiverzitu vybraných skupín vodného hmyzu. Cieľ našej výpravy.

V auguste 2015 sa dvaja členovia a bývalý študent katedry ekológie zúčastnili prvej časti expedície organizovanej v rámci plnenia úloh projektu „Ephemeroptera, Plecoptera, Diptera biodiversity trip along the Uzh river, Ukraine” ktorý finančne podporila organizácia: FAN (B) – Förderkreis für allgemeine Naturkunde (Biologie).

Začiatky bývajú ťažké a platilo to aj pre túto akciu. Komunikácia s ukrajinskou stranou nám dala zabrať. Informácie o Ukrajine strašili a stresovali naše manželky. Pravdu povediac, aj my sme sa čiastočne pred začatím cesty obávali, pretože média nás denne sýtia rôznymi hrozivými správami z tohto regiónu. Okrem konfliktu na východe Ukrajiny bol našou potenciálnou hrozbou „boj gangov“ spojený s „bojom dobrých a zlých policajtov“, ktorý začal tesne pred našou cestou v blízkosti hraníc so Slovenskom. Práve to bola naša cieľová destinácia… Stačilo však pár minút za hranicami a presvedčili sme sa, že situácia je pokojná, ľudia milí…. aspoň na západe krajiny. Ukrajina, ako sme ju tu videli, je krásna, plná usmiatych a prívetivých ľudí s krásnou prírodou. Tak trochu nám pripomínala Slovensko z rozprávania našich rodičov. K negatívam Zakarpatia patria asi iba rozbité cesty (čo ale miestnym vodičom vôbec neprekážalo) a všadeprítomné odpadky (viac ako na Slovensku).

Ako sa na vedeckú expedíciu patrí, namierili sme si to hneď po príchode do Užhorodu k vode. Začali sme pracovať na rieke Uh pod touto metropolou zakarpatskej časti Ukrajiny. Okrem hmyzu, ktorý bol hlavným cieľom našej expedície, nás často pri práci v Uhu, ale aj niektorých jeho prítokoch, sprevádzali kúpajúce sa deti a dokonca aj dospelí (ďalšia paralela s minulosťou našej krajiny?). Voda bola síce (ne)príjemne teplá, väčšinou nás v extrémne horúcom počasí vôbec neosviežila, teda z pohľadu „rekreantov“ na kúpanie vhodná. Aj prostredie bolo na prvý pohľad krásne. Vzhľadom na to, čo sa vo vode a okolí nachádzalo, by sme ju však na kúpanie a vodné športy určite neodporúčali. Pri pozornejšom pohľade sa nedali prehliadnuť predmety rôzneho použitia a pôvodu – teda odpadky, v tokoch a ich blízkosti. Komunálne a často silné organické znečistenie však domácim zjavne neprekážalo a tak sme im nekazili radosť našimi názormi a odporúčaniami.

Spoluautor blogu Jozef Oboňa – pózujúci fotografovi, v pozadí domáca „rekreantka“
Uh pod Užhorodom – prvá lokalita (bystrozrakí uvidia ďalších „rekreantov“)

 

Našim cieľom nebola osveta, tobôž rekreácia. Chceli sme sa dostať po hlavnom toku rieky Uh a jeho prítokoch až takmer k prameňu v blízkosti dediny Stužica a cestou na vhodných lokalitách zbierať materiál na ďalšie štúdium. A tak sa začala tvrdá práca. Cez deň sme zbierali vzorky lariev vodných bezstavovcov a smýkali dospelce v okolí riek a v noci sme chytali dospelé jedince na svetlo v blízkosti miesta kde sme nocovali.

Členovia expedície: Jožo a Ľuboš Hrivniak tvrdo pracujúci (Peter Manko mimo záber – fotografujúci)

 

Celkovo sme počas našej cesty navštívili viac než 25 vybraných lokalít, no pre extrémne teplo a sucho sme vzorky odobrali len z 19 miest.

Mohutný tok Uhu sa v roku 2015 premenil na takmer suché koryto. To málo vody, čo v ňom zostalo, bolo v dolnej časti toku 32 až 36 °C teplé…

 

Medzi najkrajšie lokality patrili hlavne prítoky rieky v oblastiach bez ľudských sídel. Tie sa aj z pohľadu biodiverzity vodného hmyzu javili najzaujímavejšie, no na presné výsledky, ich spracovanie a publikovanie potrebujeme ešte čas. Okrem toho nás na jar budúceho roku čaká druhá časť expedície. V tej sa zameriame hlavne na zalesnené, málo narušené (pastiermi hovädzieho dobytka, rekreantami a producentmi energie nevyužité) časti povodia Uhu.

Na tomto mieste by sme sa chceli poďakovať organizácii FAN (B)- Förderkreis für allgemeine Naturkunde (Biologie) za finančnú podporu projektu. Našim manželkám ďakujeme za pochopenie, trpezlivosť a podporu.

Riečka Šipot – krásny prítok Uhu

 

Riečka Šipot pár kilometrov nižšie (Ako z horskej bystriny urobíte eutrofizovanú stojatú vodu? Postavte na nej malú vodnú elektráreň.)

 

Riečka Vojvodin– prítok Šipotu

 

Rieka Turja – prítok Uhu

 

Jožo – hľadajúci nové druhy pre vedu

 

Jožo – tvrdo pracuje(alebo zase pózuje?)

 

Ľuboš dokumentuje prácu ukrajinských kolegov Mariny a Romana loviacich bystrušky
Peter pri práci
Peter pri práci
Ľuboš – zbierajúci

 

Ľuboš – opäť zbierajúci
Ľuboš loví....
Ľuboš loví….
Peter si robí poznámky o lokalite (a pózuje?)
Peter si robí poznámky o lokalite (a pózuje?)
Spoločný presun na lepšie miesto (Peter a Ľuboš)
Spoločný presun na lepšie miesto (Peter a Ľuboš)
a opäť tvrdá práca.... (Ľuboš a Peter)
a opäť tvrdá práca….
(Ľuboš a Peter)

 

Toto nie je rekreant – ukrajinský kolega Voloďa brodiaci Uh pod Užhorodom (dôvod neznámy)
Toto už rekreanti sú.
Toto už rekreanti sú.

 

Autori blogu: Jozef Oboňa a Peter Manko, Katedra ekológie FHPV PU

Našli sme nové muchy !

Nájsť nový druh dvojkrídlovca (teda muchy) pre Slovensko, to sa nestáva každý deň (i keď občas i Mucha nájde novú muchu ….).

No nájsť ich hneď 14, to už je niečo !

Takýmto pozoruhodným výsledkom sa môžu pochváliť naši vedci z Katedry ekológie Prešovskej univerzity v Prešove a entomologického oddelenia Národného múzea v Prahe. V uplynulom období sa im v spolupráci s viacerými zberateľmi, od ktorých získali veľký počet entomologického materiálu z celého územia Slovenska, podarilo nájsť štrnásť nových druhov múch pre Slovensko a dokonca i nové druhy pre vedu (druhy, ktoré ešte neboli nikde vo svete zaznamenané a teda sú – respektíve boli pre vedu neznáme). Všetky tieto druhy patria do čeľade kútovkovité (vedecky Psychodidae). Sú to drobné dvojkrídle tvory, len niekoľko milimetrov veľké a nápadne pripomínajú motýle. Ich slovenský názov – kútovky, bol pravdepodobne odvodený z ich správania. Dospelé jedince, obzvlášť synantropných (v blízkosti ľudí žijúcich) druhov, s obľubou sadajú do rôznych kútov.

Bližšie neurčený zástupca čeľade Psychodidae (autor Rudolf Cáfal)
Bližšie neurčený zástupca čeľade Psychodidae (foto: Rudolf Cáfal)

Pozornosť si určite zaslúži aj nález známych, no extrémne vzácnych druhov, doposiaľ zaznamenaných len z niekoľkých lokalít vo svete, ako aj nálezy epidemiologicky zaujímavých kútoviek, ktoré môžu prenášať pôvodcov rôznych chorôb alebo spôsobovať myiázy (ochorenia spôsobené parazitovaním lariev múch v ľudskom tele).
Článok o týchto nálezoch bol publikovaný vo vedeckom periodiku a môžete si ho prečítať TU.

Podobné výsledky sú očakávané (a v niektorých prípadoch dokonca už aj predbežne potvrdené) aj v rámci iných čeľadí dvojkrídlovcov. Keďže je však táto práca časovo veľmi náročná, definitívne výsledky sa dozvieme neskôr….
Len kvalitný a detailný výskum (ktorý je u nás bohužial stále nedostatočne financovaný) je základným predpokladom pre získanie pozoruhodných objavov nie len na Slovensku ale i vo svete. Tomu nasvedčujú aj ďalšie avizované výstupy vedcov Katedry ekológie v Prešove, ktorí sa venujú nielen výskumu dvojkrídlovcov, ale aj skúmaniu ekológie hydroekosystémov a agroekosystémov.

Autor blogu: Jozef Oboňa, Katedra ekológie FHPV PU

Táto práca bola realizovaná z projektu: Inovácia vzdelávacieho a výskumného procesu ekológie ako jednej z nosných disciplín vedomostnej spoločnosti (ITMS 26110230119), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Na dĺžke nezáleží ?!…

Jozef Oboňa & Peter Mikula

Zatiaľ čo mnohí z nás v tejto otázke jasno nemajú, existujú organizmy, ktorým je odpoveď zrejmá už veľmi dlho. Reč však nebude o žiadnych antropocentrických problémoch trápiacich určitú časť ľudstva, ale o drobnej aberantnej skupinke hmyzu. Nasledujúcich pár riadkov bude preto venovaných muchám označovaným akoStalk-eyed flies“, alebo ak chcete – muchám s očami na stopkách. Tieto dvojkrídlovce patria do prevažne tropickej čeľade Diopsidae a tvoria len pomerne malú čeľaď múch o veľkosti len niekoľkých desiatok druhov. Vzhľadom k ich životnému cyklu a spôsobu života je ich výskyt viazaný najmä na vlhké miesta s rozkladajúcou sa vegetáciou napr. v okolí potokov a riek. Jeden zástupca tejto skupiny (vedecky Diopsis macrophthalma), vyskytujúci sa v Afrike, je dokonca považovaný za škodcu na ryžových poliach1. Ak vás ich zovňajšok alebo spôsob života zaujal a chceli by ste ich vidieť na vlastné oči, nie je potrebné cestovať až tak ďaleko, pretože jeden zástupca tejto čeľade bol len pred nedávnom objavený aj v Európe a to dokonca u našich južných susedov v Maďarsku2.

 1Druh patriaci do skupiny druhov Diopsis apicalis z lokality Nanta Mesi, dokumentárne foto.

Tak trochu sme dúfali, že tieto bizarné tvory nájdeme aj na našej nedávnej expedícii v Keni, ale pri pohľade na vyschnuté korytá riek a vyprahnutú krajinu sme začali byť skeptickí. No nakoniec sme uspeli v severokeňskom pohorí Mt. Kulal, na lokalite Nanta Mesi. Je to nevysýchajúce jazierko pod vodopádom, ktoré intenzívne využívajú miestni pastieri ako napájadlo pre dobytok v období sucha. To že sú tu aj muchy s očami na stopkách sme ani netušili, až pokiaľ sa nám jedna z nich nechytila do entomologickej sieťky. A viac nám nebolo treba, celú lokalitu sme podrobne presmýkali s výsledkom – dva odchytené exempláre (teda mohlo to byť aj lepšie…). Jedná sa o dva exempláre toho istého druhu (patriaceho do veľkej skupiny podobných druhov Diopsis apicalis – determinácia : Hans Feijen).

Lokalita Nanta Mesi (Mount Kulal): nevysýchajúce jazierko pod vodopádom predstavuje určitý ostrov pre biodiverzitu vodných živočíchov počas obdobia sucha.

Lokalita Nanta Mesi (Mount Kulal): nevysýchajúce jazierko pod vodopádom predstavuje určitý ostrov pre biodiverzitu vodných živočíchov počas obdobia sucha.

Tieto bizarné tvory sa dajú najjednoduchšie spozorovať za súmraku (aj keď nám sa ich podarilo chytiť na pravé poludnie), kedy sa zoskupujú vždy na rovnakých miestach. Avšak zatiaľ čo samice sa zhlukujú tesne vedľa seba, samce sú rozostúpené a „bojujú“ o svoje miesto pod slnkom (v tomto prípade skôr pod mesiacom). Ide o určitý rituál, pri ktorom si samce navzájom porovnávajú dĺžku svojich očných stopiek a ich rozpätie. V honbe za maximalizovaním rozpätia očných stopiek sa niektoré samce uchyľujú k trikom s vystretými prednými nohami, ktorými opticky ešte predĺžia vzdialenosti medzi oboma očnými stopkami. Využívaniu takýchto „podpásoviek“ sa však nemôžeme čudovať. V stávke je skutočne veľa a postup je v tomto prípade neúprosne jednoduchý a priamočiary – samec s dlhšími očnými stopkami jednoducho vyhráva a získava viac samíc3. U samcov s kratším rozpätím stopiek sú vyhliadky na úspešný vertikálny transfer vlastných génov dosť pochmúrne a známe tvrdenie „aj s malým šaškom sa dá zahrať veľké divadlo“ v tomto prípade nie je na mieste.

Vedci stále uvažujú nad tým, prečo je tomu tak. Výsledky ich bádania ale takmer vždy prinášajú rovnaký výsledok: atraktivita samcov sa zvyšuje s dĺžkou ich očných stopiek. To môže poukazovať nato, že samice prostredníctvom sexuálneho výberu samé podporujú vývoj extrémnej morfológie samčích očných stopiek4. „Chudák samec“, mohli by sme si pomyslieť pri predstave nekonečného tlaku na rast dĺžky očných tykadiel. Na(ne)šťastie proti účinkom pohlavného výberu pôsobí dosť tvrdo výber prirodzený, ktorý prostredníctvom zníženej životaschopnosti (napr. sú dané jedince nemotornejšie alebo viditeľnejšie v dôsledku čoho sa následne stávajú častou korisťou predátorov) eliminuje z populácie jedince s príliš excesivným prejavom daného znaku. V prípade samcov „stalk-eyed fly“ sa, podobne ako aj u iných druhov živočíchov, nejedná len o určitú zlovôľu či tortúru členov mužského pohlavia zo strany samíc. Samičí výber je aj tu vskutku pragmatická záležitosť, pretože sa ukazuje, že s dĺžkou očnej stopky úzko súvisí napríklad celková veľkosť, dĺžka krídla, ako aj vitalita či plodnosť samca. Väčšia dĺžka stopiek teda v konečnom dôsledku znamená väčšiu veľkosť tela a zvýšenú vitalitu otca, čo sa vo výsledku prejaví produkciou zdatnejších a životaschopnejších potomkov5. Vedci naviac zistili, že gén v ktorom je zakódovaná informácia o dlhšej očnej stopke je spojený s génom, ktorý umožňuje splodiť viac samčích potomkov6.

Takže aby sme si to nejako zhrnuli…

Na dĺžke skutočne záleží, aspoň v tomto prípade…

 

 

Táto zahraničná cesta bola realizovaná z projektu: Inovácia vzdelávacieho a výskumného procesu ekológie ako jednej z nosných disciplín vedomostnej spoločnosti (ITMS 26110230119), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

 

 

  1. Alghali A.M. (1984). Mating and ovipositional behavior of the stalk-eyed fly Diopsis macrophthalma on rice. Entomologia Experimentalis et Applicata 36: 151–157.
  2. Papp L., Földvári M. & Paulovics P. (1997). Sphyracephala europaea sp. n. (Diptera: Diopsidae) from Hungary represents a family new to Europe. Folia Entomologica Hungarica 58: 137–146.
  3. Kirkpatrick M. (1982). Sexual selection and the evolution of female choice. Evolution 36: 1–12.
  4. Wilkinson G. & Reillo P. (1994). Female choice response to artificial selection on an exaggerated male trait in a stalk-eyed fly. Proceedings of the Royal Society of London B 255: 1–6.
  5. Zimmer C. (2008). The evolution of extraordinary eyes: the cases of Flatfishes and Stalk-eyed Flies. Evolution Education and Outreach 1: 487. doi:10.1007/s12052-008-0089-9.
  6. David P., Bjorksten T., Fowler K. & Pomiankowski A. (2000). Condition-dependent signalling of genetic variation in stalk-eyed flies. Nature 406: 186–188. doi:10.1038/35018079. PMID10910358.